Obkladanie nosných stien: vysvetľujeme dôležité pravidlá a upozorňujeme, aké chyby môžu vzniknúť ich nedodržaním.

Naučte sa základné princípy kladenia nosných stien, ktoré sú spoločné pre všetky materiály, z ktorých je možné postaviť dom.

Murovanie nosných stien: ako pripraviť základ

Steny prízemia sú postavené na základových stenách alebo základovej doske a steny nasledujúcich podlaží - na stropoch alebo železobetónových prstencových nosníkoch - ak sú zabezpečené drevené stropy. Medzi základom (bez ohľadu na jeho tvar) a stenou musí byť vodorovná hydroizolácia.Nedostatok strešnej lepenky alebo hydroizolačnej fólie pod stenami môže spôsobiť vzlínanie vody, ak sa ukáže, že základy neboli dôkladne utesnené. Ide o dôležité dodatočné zabezpečenie – lacné a efektívne. Preto pred vybalením prvej palety s tvárnicami alebo dutými tehlami na stavbu nosných stien by mali realizátori na základy rozložiť dvojité pásy strešnej lepenky - prilepené k zemi a vzájomne lepiace alebo tepelne zvárateľné, spojené so zemou vďaka plameň vytvorený plynovým horákom. Hydroizolácia z hrubej PVC fólie sa kladie na čerstvo nanesenú vrstvu cementovo-vápennej m alty.

Pásky strešnej lepenky alebo fólie by mali byť napojené na zvislú hydroizoláciu základov a hydroizoláciu podlahy na zemi

Výstavba prvej vrstvy nosných stien

Zakrivené steny budú vážnym problémom pri stavbe stropu, inštalácii okien a iných prácach.Preto je také dôležité správne vyrovnať prvú vrstvu tvárnic alebo dutých tehál. Toto je obzvlášť dôležité, ak ste použili lepiacu m altu alebo montážnu penu na stavbu nosných stien, pretože vám nedávajú možnosť opraviť polohu prvkov v nasledujúcich vrstvách. Výsledné zvary sú na to príliš tenké. Iba tradičné m alty – cementové, cementovo-vápenné alebo tepelnoizolačné m alty, ktoré tvoria hrubé škáry – umožňujú vyrovnávanie nasledujúcich vrstiev steny, ale aj v obmedzenej miere. Aby steny z penovej alebo lepiacej m alty vychádzali rovné, musí prvý rad prvkov stáť na cementovo-vápennej m alte, pričom tu tvorí 2-3 cm hrubú vrstvu. Hustá m alta, než stuhne, vám umožní opraviť ich polohu a o tom je vyrovnávanie. Len usporiadanie pórobetónových tvárnic sa dá korigovať iným spôsobom. Ľahko sa opracúvajú a keď zhotoviteľ nájde v ich vrstve zakrivenia, môže siahnuť po špeciálnej širokej rašpli na ich vyrovnanie.

Obloženie nosných stien m altou

Spôsob kladenia nosných stien musí byť riešený v projekte domu. Nemeňte typ m alty za iný sami. Tesne pred nanesením m alty by mal byť horný povrch blokov alebo dutých tehál mierne navlhčený vodou. Znížite tak riziko vytiahnutia vlhkosti z m alty, čo by v konečnom dôsledku oslabilo jej prídržnosť. Nerobí sa to len vtedy, keď murujete steny penou a teplota klesne pod nulu. Obyčajná cementová alebo cementovo-vápenná m alta sa po zmiešaní s vodou nanesie stierkou na tehly, bloky alebo duté tehly, potom sa pridajú ďalšie prvky, ich poloha sa vyrovná, prebytočná m alta sa zoškrabe a cyklus sa opakuje od začiatok. Táto technológia sa už desaťročia nezmenila. Takto vytvoríte hrubé - zvislé a rovné škáry.

Postaviť dom z pórobetónu alebo keramiky?>

Moderné typy mált kladú trochu iné požiadavky.Napríklad tepelnoizolačná m alta sa používa najmä na vytváranie vodorovných škár. Na ňu sú postavené tvárnice a duté tehly s profilovanými zámkami po stranách umožňujúcimi spojenie pero-drážka. Potom sa vertikálne spoje nerobia. Murovanie s lepiacou m altou vyzerá inak. Po zmiešaní s vodou má takmer tekutú konzistenciu. Obyčajnou stierkou ju nenaberiete, preto na takúto m altu potrebujete napríklad špeciálnu stierku s nádobou. Jeho šírka by mala zodpovedať šírke steny. To isté platí aj o boxovom podávači. Takáto kovová krabica sa naplní m altou a - pohybom - ju rozprestiera po blokoch. Násypkové hladidlá ani boxové podávače nie sú vhodné pre duté murivo, pretože väčšina m alty by stekala do otvorov. Aby sa predišlo podobnému plytvaniu, je najvhodnejšie nanášať lepiacu m altu na povrch dutých tehál špeciálnym valčekom so zásobníkom. Každý blok môžete tiež jemne ponoriť do m alty a umiestniť ho na miesto. Pri stavbe lepiacou m altou pamätajte na to, že spoj musí mať v každom mieste steny rovnakú hrúbku.

Blaying penových stien

Zamurovanie penou vyzerá úplne inak ako murovanie s m altou. Najprv je pena pripravená na použitie. Plechovkou stačí asi minútu silno potriasť, potom na ňu pripevniť pištoľ a môžete s robotom hýbať. Penu nastriekajte jedným, dvoma alebo viacerými paralelnými pruhmi (v závislosti od hrúbky steny), v úsekoch cca 1-1,5 m. Viac nepoužívajte, pretože vyschne skôr, ako stihnete poukladať tehly. Šírka penového pásu by mala byť asi 3 cm a jeho vzdialenosť od okraja bloku - 5 cm. V prípade dutých tehál s drážkami a ryhami je obzvlášť dôležité ich neposúvať cez vrstvu m alty a netlačiť ich na susedné duté tehly. M alta sa medzi ne nedostane, pretože vytvorí tepelný most.

Vymurovanie stien: murovanie

Väzba muriva - tak sa nazýva vzájomné spojenie prvkov v stene. V prípade tehál, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú na stavbu nosných múrov a čoraz menej často na stavbu priečok, môže existovať veľa druhov väzieb.S dutými tehlami a blokmi to vyzerá oveľa jednoduchšie. Základným pravidlom je, že zvislé škáry v po sebe nasledujúcich radoch steny nesmú spadať do jednej línie. Preto presúvame prvky z nasledujúceho riadku vo vzťahu k tým nižšie. Minimálny posun prvkov hornej vrstvy voči zvislým spojom spodnej vrstvy je 5 cm. Odporúča sa však posunúť prvky o polovicu dĺžky, pretože je to najvýhodnejšie z hľadiska rozloženia napätia. To vás často núti rezať nejaké bloky alebo duté tehly, najmä ak ste si nekúpili žiadne polovičné prvky, nazývané doplnkové.

Koľko stoja steny z pórobetónu? Pozrite si domy s ocenením>

Pamätajte, že narezané bloky alebo duté tehly nemôžu byť viac ako 10% v celej stene. Takéto prvky nemôžu byť umiestnené príliš blízko seba (najmenej 1 m od seba) a príliš blízko rohov alebo okrajov steny. Najlepšie je umiestniť ich niekde v strede steny.

Spojenie vnútorných a vonkajších nosných stien

Pri murovaní je najlepšie spojiť vnútorné nosné steny s vonkajšími. Deje sa tak na základe vzájomného murovania. Potom je každá druhá vrstva blokov vnútornej steny založená na blokoch vonkajšej steny. Pri zriaďovaní vonkajších jednovrstvových stien nesmiete zabudnúť na izoláciu medzi nimi a vnútornými nosnými stenami, ak sú z pórobetónu vyššej hustoty alebo iného materiálu. Izolácia sa potom položí v miestach, kde vnútorné bloky steny dosadajú na vonkajšiu stenu (t. j. v každej druhej vrstve steny). Zmontované prvky potom musí ohraničiť pás minerálnej vlny alebo polystyrénu v hrúbke približne 10 cm. Bloky vonkajšej steny sa vopred vhodným spôsobom narežú tak, aby vytvorili akúsi kapsu so šírkou rovnajúcou sa šírke vnútornej steny. Práve medzi takýmto vreckom a vnútornou stenou treba nájsť tepelnú izoláciu. Ak by ste na to zabudli, vznikol by tepelný most.

Ďalším, v minulosti veľmi obľúbeným spôsobom, je spojenie dvoch stien na tzv. skartuje. To sa dosiahne tak, že v každej druhej vrstve nosnej steny sa najskôr ponechajú nátrubky (handry) s výškou a šírkou jedného prvku kolmej steny. Vďaka nim bude každá druhá vrstva tehlovej steny stabilne spojená s predtým postavenou stenou.

Pokladanie trojvrstvových stien: návod>

Alternatívou k úlomkom je vertikálna ryha vytesaná do steny, ktorá má rovnakú šírku ako tá pridaná. Menej odolný spoj možno dosiahnuť spojením dvoch stien plochými kotvami z pozinkovanej ocele (v prípade lepiacej m alty alebo peny) alebo narezanými armovacími prútmi (v prípade murovaných stien s hrubovrstvou m altou). Takéto upevňovacie prvky sú umiestnené v pároch v každom druhom horizontálnom spoji stien. Nevynechajte m altu na styku oboch stien, ktorá vytvorí dlhú zvislú škáru. Ploché kotvy možno pripevniť aj na hotovú stenu.Sú pribité na stenu a ohnuté pod uhlom 90o tak, aby polovica z nich mohla naraziť na vodorovnú škáru kolmej steny.

Spevnenie steny

To, či steny potrebujú dodatočnú výstuž alebo sa zaobídu bez oceľových výstuží, by mal určiť projektant domu. Väčšinou je však toto rozhodnutie ponechané na stavbyvedúceho alebo to preberá na seba vedúci murárskej brigády. Výrobcovia pórobetónu alebo silikátov odporúčajú vystuženie vodorovných škár v tzv podokenné zóny. Výrobcovia keramzitbetónu a keramiky takéto výstuže neuvádzajú. Oplatí sa však umiestniť takúto výstuž aj do stien z nich postavených, najmä preto, že to príliš nezvýši náklady a poskytne určitú ochranu, aj keď sa budova usadí. Na vystuženie sa zvyčajne používajú špeciálne, tenké a nerezové armovacie rebríky. Mali by byť položené pod okennými otvormi v dvoch po sebe nasledujúcich horizontálnych škárach.Rebríky musia byť dlhšie ako okenný otvor aspoň o 50 cm na každej strane. Podobným spôsobom sa zosilňuje aj stena nad prekladom, keď je nezvyčajne dlhá. Ak vynecháme výstuž, riskujeme, že vzniknú trhliny začínajúce v spodných rohoch otvorov a siahajúce smerom nadol pod uhlom 45o Alternatívou k použitiu výstuže v spojoch môže byť napr. použiť na stenu železobetónový prstencový nosník, ktorý je schopný chrániť konštrukciu pred účinkami nerovnomerného sadania stavby.

Kategórie:

Stavebníctvo