Táto vykurovacia sezóna už zažila tragickú sériu otráv oxidom uhoľnatým. Oplatí sa nainštalovať detektory plynu (oxidu uhoľnatého), ktorých alarm nás informuje o prekročení koncentrácie plynu vo vzduchu. Hasiči vyzývajú k zodpovednosti a dodržiavaniu bezpečnostných pravidiel, t.j. vybavenie domu detektorom dymu. Takýto detektor naozaj zachraňuje životy!

Rozsah ochrany zabezpečovacieho systému je vhodné rozšíriť o ďalšie plynové alebo požiarne hlásiče, spolupracujúce s ústredňou, ktorá stráži objekt a reaguje na rôzne náhodné udalosti.

Cítite ten oxid uhoľnatý?

Nie! Oxid uhoľnatý je bezfarebný a vysoko jedovatý plyn bez zápachu. Do tela sa dostáva cez dýchací systém. Môže spôsobiť poškodenie mozgu a iných orgánov s následkom smrti. Len vo vykurovacej sezóne 2020/2021 došlo podľa Národnej centrály hasičského zboru k 2 756 zásahom súvisiacich s oxidom uhoľnatým. V dôsledku otravy oxidom uhoľnatým zomrelo až 43 ľudí, 1187 ľudí bolo hospitalizovaných. Tento rok už počúvame o ďalších správach o smrteľnej otrave oxidom uhoľnatým.

Čo vieš fajčiť?

Najčastejšie príčiny oxidu uhoľnatého a zadusenia sú:

  • chybné plynové sporáky
  • poruchy kotla
  • upchaté dymovody
  • netesnosti v komínovom systéme
  • nesprávne používanie krbu
  • neprispôsobenie ventilačného systému normám tesnosti okien a dverí inštalovaných v miestnosti, kde sa nachádza ohnisko/horák

Preto služby odporúčajú kontrolovať zariadenia, aby sa zabránilo emisiám oxidu uhoľnatého. Hasiči vyzývajú a vyzývajú na inštaláciu detektorov plynu v domácnostiach. Tieto jednoduché zariadenia zachraňujú životy.

Ako funguje požiarny hlásič?

V obytných priestoroch sa najčastejšie používajú zariadenia vybavené viditeľnými detektormi dymu. Požiarny hlásič reaguje na prekročenie prahu koncentrácie dymu v optickej komore, teda na situáciu, keď sa vzduch v ňom stane nepriehľadným.

Ďalšiu skupinu tvoria detektory vybavené teplotnými senzormi. Reagujú na dosiahnutie nastavenej vysokej hodnoty, zvyčajne 55-60°C. Alarm požiarnym hlásičom sa spustí aj pri prudkom zvýšení teploty v kontrolovanej miestnosti.

Multisenzorové hlásiče kombinujúce funkciu detekcie dymu a zmien teploty okolia sú čoraz častejšie využívané. Integrácia dvoch najpopulárnejších technológií na detekciu skorých príznakov požiaru v spoločnom kryte zaručuje rýchlu reakciu a okamžité spustenie poplachu.

Požiarne hlásiče v obytných budovách sa zvyčajne inštalujú do všetkých spální, detských izieb, uprostred chodieb a tiež v najvyšších častiach domu. Odporúča sa nimi chrániť všetky miestnosti.

Kam namontovať a ako funguje senzor oxidu uhoľnatého?

Oxid uhoľnatý je bez farby, bez zápachu a chuti, takže ho ľudské zmysly nedokážu vnímať. Preto je potrebné vybaviť dom aspoň jedným zariadením na spaľovanie paliva (nafta, zemný plyn, propán-bután, uhlie alebo drevo) so špecializovanými detektormi oxidu uhoľnatého, ktoré túto toxickú látku detegujú.

V budovách s viac ako jedným poschodím sa odporúča nainštalovať aspoň jeden detektor oxidu uhoľnatého na každé poschodie. Ideálne by však bolo umiestnenie detektorov oxidu uhoľnatého všade tam, kde je potenciálny zdroj oxidu uhoľnatého, teda v kotolni, v kúpeľni s plynovým ohrievačom vody, v kuchyni pri plynovom sporáku, v obývačke s krbom. , ako aj v miestnostiach , ktorými prechádza komín .

Detektor oxidu uhoľnatého by mal fungovať približne vo výške očí ľudí v miestnosti. Dôležité je tiež umiestniť detektory tak, aby neboli vystavené nadmernému teplu alebo priamemu slnečnému žiareniu.

Detektory výbušných plynov

Na ochranu pred výbušnými plynmi sú najčastejšie určené zariadenia, ktoré detegujú len jednu konkrétnu látku, ale existujú aj multidetektorové detektory, ktoré reagujú na viacero plynných palív alebo napríklad na metán a oxid uhoľnatý.

Detektory výbušných plynov by mali byť inštalované v miestnostiach, kde môže dôjsť k úniku plynu, t.j. v kotolniach, plynových sporákoch alebo ohrievačoch vody, ako aj v blízkosti plynomeru alebo prípojky, ak sú umiestnené vo vnútri budovy . Pri usporiadaní týchto zariadení prísne dodržiavajte pokyny výrobcu.Detektory zemného plynu sú inštalované vysoko, často tesne pod stropom, pretože metán, ktorý je hlavnou zložkou tohto paliva, je ľahší ako vzduch. Detektory plynov, ktoré sú ťažšie ako vzduch (propán alebo propán-bután), by mali byť namontované na zemi v najnižšom bode. Je potrebné skontrolovať, či je pracovisko detektora nejakým spôsobom oddelené od zvyšku miestnosti architektonickými prvkami, ktoré môžu obmedziť voľné šírenie plynu.

Detektory sedatívnych plynov

Detektory liečebných plynov sa zvyčajne inštalujú v bezpečnostných miestnostiach, strážničkách alebo v karavanoch, obytných autách, kabínach nákladných áut (kde je objem malý) a čoraz častejšie aj v obytných domoch.

V domácnostiach sú detektory spánkového plynu umiestnené v spálňach blízko postele, vo výške hlavy alebo tesne nad podlahou, pretože výpary chloroformu sú ťažšie ako vzduch.

Detektory zaplavenia vodou

Detektory zaplavenia vodou sú vybavené špeciálnymi sondami, ktoré pri kontakte s vodou signalizujú poruchu alebo spustia poplach. Inštalujú sa v miestnostiach, kde je najväčšie riziko zaplavenia – v kúpeľniach, toaletách, kuchyniach, práčovniach a kotolniach. Mali by byť umiestnené v blízkosti potenciálneho zdroja úniku.

Kategórie:

Rekonštrukcia