Výpočet vzorca tepelných strát - aby sme si overili, aká hrubá vrstva izolácie sa oplatí použiť, musíme si vypočítať, koľko tepla prenikne cez steny domu von.

Obsah

  1. Vypočítajte množstvo tepla prechádzajúceho priečkou - vzorec
  2. Ročný počet dennostupňov
  3. Odhad nákladov na vykurovanie domu
  4. Tepelná vodivosť izolačných materiálov
  5. Tepelný odpor

Množstvo tepla, ktoré preniká plášťom budovy, závisí od vlastností materiálov, z ktorých sú vyrobené, a od hrúbky ich vrstiev.Ak si spočítame, koľko tepla prenikne cez steny domu von, tak si budeme vedieť vypočítať, koľko za toto teplo zaplatíme, a posúdiť, koľko izolačného materiálu sa oplatí kúpiť a akú hrúbku by mala izolácia mať.

Vypočítajte množstvo tepla prechádzajúceho priečkou - vzorec

Množstvo tepla preniknutého priečkou za jednotku času (tepelný tok) sa vypočíta podľa vzorca:

q=U∙A∙ΔT

  • U - súčiniteľ prestupu tepla,
  • A - oblasť prepážky,
  • ΔT - teplotný rozdiel na oboch stranách - v našom prípade vnútri a vonku v dome.

Problém je v tom, že tento rozdiel v realite sa neustále mení a vo výpočtoch treba brať do úvahy množstvo tepla preniknutého priečkou počas celej vykurovacej sezóny.

Na tento účel sme použili metódu výpočtu nákladov na vykurovanie pomocou takzvaných dennostupňov vykurovania - hodnoty zistenej na základe nameranej skutočnej teploty vonkajšieho vzduchu (podrobné informácie o tejto metóde nájdete na stránke Informačného centra trhu s energiou: www.cire.pl).

Ročný počet dennostupňov

Ročný počet dennostupňov sa určuje za predpokladu základnej teploty, pod ktorou je potrebné zapnúť kúrenie na udržanie očakávanej teploty v miestnostiach. Potom sa na základe údajov získaných z meraní skutočnej teploty vzduchu na konkrétnom mieste (napr. miestnou meteorologickou stanicou) vypočíta priemerná denná teplota pre každý deň v roku. Dni, kedy je priemer nižší ako základná teplota, sa považujú za „kúrenie“ a pre každý z nich sa vypočíta denný stupeň – odpočítaním priemernej dennej teploty od základnej teploty. Ročný počet dennostupňov je súčtom takto získaných hodnôt za všetky dni vo vykurovacom období (okrem obdobia od 1. mája do 30. septembra). Pre Poľsko je priemerná ročná hodnota vykurovacích denostupňov pre základnú teplotu 15oC vypočítaná na základe údajov o teplote vzduchu z 26 poľských miest v roku 2010.je 3122,5oC∙deň, zatiaľ čo pre vtedy najteplejší Vroclav 2797oC∙deň a pre najchladnejší Zakopane 3660v C∙deň (rozdiel je takmer 25%!).

Odhad nákladov na vykurovanie domu

Vykurovacia sezóna v roku 2010 bola najchladnejšia v Poľsku v rokoch 1999-2018 - priemerná teplota za toto obdobie bola cca 1,4oC, kým v posledných rokoch (2014 -2018 ) osciloval medzi 4 a 5oC. Rozhodli sme sa to zohľadniť pri našich výpočtoch. Rovnako ako to, že novostavby sú oveľa lepšie chránené pred tepelnými stratami ako tie spred 10 rokov. V prípade odhadu nákladov na ich vykurovanie by predpokladanie 15oC ako základnej teploty pre výpočet denostupňov znamenalo výraznú odchýlku získaných výsledkov od skutočnosti. Skúsenosti užívateľov takýchto domov ukazujú, že vonku je zbytočné zapínať kúrenie aj pri 10oC, pretože vtedy je ešte stále dosť teplo vďaka tepelným ziskom z slnečného žiarenia, elektrických zariadení a domácnosti. .Navyše, rastúce povedomie o negatívnych vplyvoch iracionálneho hospodárenia s energiou a jej zvyšujúcich sa nákladov znamená, že vykurovanie využívame stále viac s mierou. Preto sme sa rozhodli, že výsledky budú oveľa bližšie k realite, ak pre výpočet vykurovacích nákladov budeme predpokladať ročný počet denostupňov vykurovania nižší ako sú uvedené vyššie pre rok 2010.

Ročnú (sezónnu) tepelnú stratu cez plášť budovy je možné vypočítať podľa vzorca:

Q=0,024∙L∙U∙A

  • L - ročný počet denostupňov vykurovania,
  • U - súčiniteľ prestupu tepla priečkou (v našom prípade vonkajšou stenou),
  • A - oblasť prepážky.

Tepelná vodivosť izolačných materiálov

Vlastnosti materiálov súvisiace s tepelnou vodivosťou sú určené súčiniteľom tepelnej vodivosti λ (lambda).Od výrobcov izolačných materiálov sa vyžaduje, aby stanovili ich hodnotu pre svoje výrobky. Informácie o ňom nájdete na obale a na produktových kartách. Čím nižšia je hodnota lambda, tým horšie vedie materiál teplo, t.j. je lepším izolantom.

Tepelná izolácia celej priečky budovy je určená súčiniteľom prestupu tepla UC Jeho hodnoty pre jednotlivé priečky novostavby domu je potrebné uviesť v projekte stavby a spĺňať požiadavky stanovené v nariadení o technických požiadavkách, ktoré by mali spĺňať budovy a ich umiestnenie, t.j.:

  • vonkajšie steny v miestnostiach vykurovaných aspoň na 16oC: UC(max)=0,23 W/(m2 ∙K ) (a 0,20 W/(m2∙K) od 1. januára 2021);
  • strechy, ploché strechy a stropy pod nevykurovanými podkroviami alebo nad príjazdovými cestami v miestnostiach vykurovaných aspoň na 16oC: UC(max)=0,18 W/(m2∙K) ( a 0,15 W/(m2∙K) od 1. januára 2021);
  • podlahy na zemi v miestnostiach vykurovaných aspoň na 16oC: UC(max)=0,30 W/( m2 ∙K).

Tepelný odpor

Hodnoty tepelného odporu vybraných stavebných materiálov
látkaTepelný odpor R pre hrúbku 25 cm [m2∙K/W]
Silikátová tehla0,31
Pevná tehla0,33
Kockovaná tehla0,45
Leca betón 10000,66
Keramický blok0,80
Pórovitý blok1,56
Pórobetón 6001,92
Fasádny polystyrén λ=0,032 W/(m∙K)7,81
Minerálna fasádna vlna λ=0,036 W/(m∙K)6,94

Koeficient U je prevrátená hodnota tepelného odporu R priečky (U=1/R), čo je súčet tepelného odporu jej jednotlivých vrstiev a odporu prestupu tepla na jej vonkajšej a vnútornej strane. povrchy (R=Rsi+ ∑R + Rse).

" Tepelný odpor jednej vrstvy sa vypočíta podľa vzorca: R=d/l, kde d je hrúbka vrstvy materiálu. Odolnosť tepelnoizolačných materiálov je mnohonásobne väčšia ako odolnosť murovacích materiálov - od 3,6-násobku (minerálna vlna v porovnaní s pórobetónom) až po 25-násobok (polystyrén s nízkym koeficientom lambda v porovnaní so silikátovou tehlou), čo znamená, že tepelný odpor Celú stenu určuje hlavne tepelnoizolačný materiál.Počúvajte Stavia bez chýb z pórobetónu. Ako sa vyhnúť vlhkosti? PODVEDENÉ POSTAVENÉ na Spreaker."

Kategórie:

Stavebníctvo