Poter na podlahu - teda základ pre budúcu podlahu - je prvkom, ktorý vzbudzuje u investorov množstvo pochybností. Odpovedáme na 12 najčastejších otázok o typoch poterov a pravidlách ich kladenia.

1. Prečo potrebujete hubicu

To, či bude podlaha pekná a odolná, bez trhlín, závisí vo veľkej miere od podkladu, na ktorý ju budeme pokladať. Poter je zároveň záťažovou a krycou vrstvou, pod ktorú sa ukladajú rozvody vody, kanalizácie a kúrenia. Najdôležitejšie vlastnosti dobrého základu sú pevnosť a odolnosť. Je dôležité, aby poter nepraskal, napríklad vplyvom lokálne pôsobiacej váhy na podklad.Ďalšou dôležitou vlastnosťou je vyrovnávanie, t.j. rovnomernosť poteru, ktorá určuje výsledný efekt.

2. Ako vybrať poter na podklad

Kompozitná podložka sa položí na dôkladne očistený a napenetrovaný podklad. Niektoré potery vyžadujú dodatočnú spojovaciu vrstvu. Vrstva kompozitnej podložky je monolit so zemou, preto sa tento typ podbitia najčastejšie vyrába na stropoch vyšších podlaží. Najčastejšie v súlade s požiadavkami na ochranu pred vlhkosťou, chladom a hlukom sa podložky zhotovujú oddelene od podkladu. Poter na separačnú vrstvu sa používa, keď je podklad príliš nasiakavý, vlhký alebo mastný. Je to základný prvok protivlhkej bariéry - podlaha na zemi musí mať podložku oddelenú od chudého betónu (pokiaľ nie je pevne izolovaná od zeme, čo je zriedkavé riešenie). Zvyčajne sa používa polyetylénová fólia s hrúbkou 0,2 mm. Plávajúci poter sa ukladá na vrstvu tepelnej alebo akustickej izolácie.Používa sa, keď je podklad slabý alebo keď chcete podlahu izolovať a/alebo odhlučniť. Je to nevyhnutné riešenie aj v miestnostiach s podlahovým kúrením.

3. Cementový poter alebo anhydritový poter

Cementové podlahové potery - majú polosuchú alebo hutnú plastickú konzistenciu, - ukladajú sa ručne alebo mechanicky a účinnosť pokládky je cca 200 m2 za deň. Môžu byť použité v interiéri aj exteriéri, v mokrých, vlhkých alebo suchých miestnostiach vystavených rôznemu zaťaženiu. Dajú sa z nich vyrobiť podvaly so sklonom. Spojivom v týchto poteroch je cement, ktorý je náchylný na zmršťovanie, preto musia byť riadne oddilatované. Približná pevnosť cementových poterov je 20-25 MPa.

Anhydritové potery - majú tekutú konzistenciu a samonivelačné vlastnosti, čo zaručuje rovnomernosť podkladu. Ich nevýhodou je nemožnosť vykonávať dedičstvo. Pretože anhydrit – bezvodý síran vápenatý – je hygroskopická látka, takýto poter nie je možné použiť v exteriéri, napríklad ako podklad na balkóny či terasy, alebo vo vlhkých miestnostiach, hoci niektorí výrobcovia to umožňujú s použitím hydroizolácie.Na druhej strane výhodou anhydritového poteru je možnosť jeho kladenia na veľké plochy bez dilatačných škár. Jeho približná pevnosť je 20-40 MPa.

Keď chceme znížiť náklady, môžeme si vybrať najjednoduchší cementový základ. Keď si dáme záležať na čase alebo máme obmedzenú výšku vrstiev podlahy, poslúžia anhydritové potery, ktoré rýchlejšie schnú a sú odolnejšie (teda - môžete urobiť tenšiu vrstvu). Anhydritová podložka má vyšší súčiniteľ tepelnej vodivosti ako cementová podložka (anhydrit - 1,4-2, cement 1,2 W/(m.K), je tiež menej porézna, takže lepšie pôsobí na podlahové kúrenie.

4. Ako izolovať základ

Základ položený na chudom betóne ako súčasť podlahy na zemi by mal byť izolovaný proti vlhkosti. Najčastejšie sa na tento účel používa polyetylénová fólia alebo zváraná strešná lepenka, ktorej pásy musia byť navzájom tesne spojené. Okrem toho sa na stavbách stalo štandardom používať tepelnú a akustickú izoláciu, najčastejšie vo forme polystyrénových dosiek alebo minerálnej vlny na podlahy.Podlaha v prízemí a nad nevykurovanými miestnosťami (garáž) je tepelne izolovaná. Akustická izolácia bude užitočná na tenkovrstvových stropoch. Sú považované za hlučné, preto ich možno tlmiť vrstvou zvukovej izolácie pod poterom. Ak je starý drevený strop pevný a vydrží zaťaženie vrstvou betónu, môžete na ňom urobiť nový základ. Pred tým dajte medzi trámy vrstvu izolácie, ktorá to stlmí (treba ju prekryť fóliou, aby ju nepoškodila vlhkosť z betónu).

5. Ako sa vyrábajú podlahové potery

Teplota podkladu a okolia by mala byť 5-25°C. Povrch, na ktorý sa má naniesť základný náter, musí byť čistý a suchý. Polosuché cementové potery sa najčastejšie vyrábajú na mieste pomocou miešacej skrutky. Zložky hotovej zmesi sa zmiešajú s vodou v stroji, z ktorého sa zmes privádza hadicou na strop. Pri príprave podkladu tradičným spôsobom sa hotová suchá zmes zmieša s vodou v miešačke na betón alebo vedre.Mokré podklady môžete zhotoviť aj z hutného plastbetónu alebo tekutej anhydritovej hmoty objednanej z betonárne a dopravovanej na stavbu v domiešavači betónu, čo urýchli prácu a zabezpečí rovnomernú a stálu kvalitu betónu. Podobným riešením je objednať si tekutú anhydritovú m altu, ktorá príde na stavbu v silovoze (aj na zmiešanie s vodou). Sú podávané mechanicky, čo výrazne urýchľuje čas zakladania základov. Kvapalnú anhydritovú m altu je potrebné miešať činkou striedavo v dvoch smeroch – pozdĺž a cez miestnosť, aby sa hmota počas tuhnutia odvzdušnila. M alty tohto typu zaručujú správny pomer ingrediencií, t.j. zabezpečujú lepšiu kvalitu finálneho produktu.

6. Je potrebné vystužiť podlahové potery

Anhydritové potery nie je potrebné vystužovať, pretože sa vyznačujú minimálnym zmrašťovaním a vysokými parametrami pevnosti. Cementové potery vždy vyžadujú vystuženie na ich spevnenie a zníženie zmršťovania.Na tento účel sa používa rozptýlená výstuž vo forme oceľových alebo polypropylénových vlákien, prípadne sa používajú oceľové pletivá 10 x 10 alebo 15 x 15 cm z drôtu s priemerom 4-6 mm. Na obzvlášť zaťažených miestach je možné položiť oceľové rošty z tyčí s priemerom 10-12 mm.

7. Ako vyrobiť poter na podlahovom kúrení

Hrúbka cementového poteru nad rúrkami podlahového kúrenia musí byť minimálne 6 cm. Do cementovej zmesi by sa mali pridávať prísady na zlepšenie parametrov hotového poteru vrátane zmäkčovadiel a prípadne aj disperznej výstuže. Spustenie podlahového kúrenia a ohrev podložky by sa malo uskutočniť najskôr 21 dní po položení podložky. Zahrievanie by sa malo vykonávať postupne. Každý deň by sa mala teplota zvýšiť o niekoľko stupňov, aby sa po týždni dosiahla cieľová teplota a udržala sa na nej nasledujúci týždeň. Potom musíte každý deň postupne znižovať teplotu v systéme.Hrúbka anhydritového poteru nad potrubím podlahového vykurovania môže byť len 3 cm. Nahrievanie podložky môžete začať po 7 dňoch od zaliatia, postupuje sa podobne ako v prípade cementového poteru.

8. Ako sa starať o podlahové potery

Cementové potery je potrebné po pokládke ošetriť kropením vodou, najmä pri vysokých vnútorných teplotách. Neotvárajte okná, aby ste nezrýchlili odparovanie vody z m alty. Čerstvý základ môže byť tiež pokrytý fóliou, aby sa zabránilo odparovaniu vody z neho. Po týždni sa odporúča začať miestnosť vetrať, aby po 4-6 týždňoch podložka dosiahla vlhkosť potrebnú pred pokladaním podláh. Starostlivosť o anhydritové potery spočíva len vo vyvetraní miestností dva dni po naliatí. Doba schnutia je 7-10 dní na 1 cm vrstvu základného náteru.

9. Je potrebné podložku roztiahnuť

Potery vyžadujú dilatačné škáry, pretože spojivo v zmesi spôsobuje ich zmršťovanie, čím sa zvyšuje riziko praskania.Hĺbka rezov je 1/3-1/2 hrúbky základne. Dilatačné škáry sa robia vždy nad konštrukčnými škárami vyhotovenými v podklade a obvodovými dilatačnými škárami - pri všetkých zvislých prvkoch, ako sú: steny, stĺpy, stĺpy, medziľahlé, ktoré majú rozdeliť veľké plochy poteru na menšie polia, aby nedochádzalo k jeho nekontrolovanému praskaniu, ako aj separačné - v podložkách na podlahovom kúrení na styku dvoch plôch: vyhrievanej a nevykurovanej. Cementové potery sa tiež režú v každom priechode medzi miestnosťami. Maximálna plocha cementového poteru bez nepriamych rezov je 5 x 5 m. Obvodové a deliace dilatačné škáry musia byť vyhotovené v anhydridových poteroch. Keďže majú zanedbateľné zmrštenie, režú sa nepriamo, keď veľkosť miestnosti presiahne 50 m2alebo keď je uhlopriečka miestnosti väčšia ako 10 m. Na trhu nájdete rýchloschnúce zmesi na podlahové kúrenie, kde plocha bez dilatačných škár môže byť už od 10 m2, ale aj nezmršťovacie alebo anhydritové cementové hmoty, ktoré umožňujú zhotoviť poter s plochou až 300 m2 bez rezov.

10. Pri použití vyrovnávacích hmôt

Stierkové hmoty sú obohatené o spevňujúce vlákna a prísady, ktoré zlepšujú pružnosť a priľnavosť k rôznym podkladom (betón, drevo). Používajú sa pred aplikáciou samonivelačných hmôt alebo zhotovením podlahy za účelom vyrovnania existujúceho podkladu, mierneho zvýšenia úrovne podložky v celej miestnosti, vyrovnania úrovne na styku dvoch rôznych podláh a vyplnenie defektov podlahy. podložiť. Nedávno položené potery sa môžu vyrovnávať až vtedy, keď dosiahnu obsah vlhkosti nepresahujúci 0,5 %.

11. Aké potery použiť v garáži

Všetko závisí od plánovanej podlahy v garáži. Ak sa chystáte nechať v garáži nezakrytý podklad, teda bez vrchnej vrstvy použitia vo forme obkladov alebo živice, odporúča sa hladký stierkový betónový podklad alebo cementový podklad. Ak máte v úmysle urobiť svah alebo obálku v garáži pre inštalovaný odtokový rošt, musíte použiť cementový základ s hustou konzistenciou.Ak chcete urobiť rovnú podlahu, ktorú pokryjete terakotou alebo epoxidovou živicou, môžete použiť oba základné nátery s obsahom cementu aj anhydritu. Musíte však pamätať na správnu ochranu podložky hydroizoláciou.

12. Kedy použiť vyrovnávacie hmoty

Keďže sú dosť drahé, nepoužívajú sa ako správna podložka pod podlahu, ale najčastejšie na vyrovnanie a úpravu povrchu podkladu, najmä pod koberce, parkety, podlahové panely, terakotu, prírodný kameň. Odporúčajú sa hlavne v situáciách, kedy je potrebné vyrovnať existujúci podklad, mierne zvýšiť úroveň podložky v celej miestnosti, vyrovnať úroveň na styku dvoch rôznych podlaží a keď nerovnosti podkladu znemožňujú použiť vhodnú hrúbku lepiacej m alty. Obmedzením je aj ich maximálna hrúbka, zvyčajne 30-40 mm.

Kategórie:

Interiéry