Predpisy určujúce, aké formality musia byť vybavené pred výstavbou nádrže na dažďovú vodu, sú, žiaľ, nejednoznačné. Čo je potrebné: povolenie na vodu alebo stavebné povolenie?

Zber dažďovej vody je čoraz obľúbenejší. Toto ekologické riešenie presadzujú aj samosprávy, ktoré poskytujú rôzne druhy dotácií na výstavbu nádrží na dažďovú vodu. ale pravidlá sú nejasné. Hlavným dôvodom ťažkostí pri určovaní toho, aké formality si stavba nádrže na dažďovú vodu vyžaduje, je zmena vodného zákona, ku ktorej došlo 1. januára 2018.

Dažďová voda už nie je splašková

Do roku 2018 dažďová voda alebo voda z taveniny, zahrnuté v otvorených alebo uzavretých kanalizačných systémoch, pochádzajúce zo znečistených povrchov s odolným povrchom, najmä z miest, prístavov, letísk, priemyselných, obchodných, servisných a skladovacích priestorov, dopravných základní a cesty a parkoviská sa považovali za splašky (podľa článku 9 ods. 1 bodu 14 písm. C) už nezáväzného zákona z 18. júla 2001 – vodný zákon). Znamenalo to, že na nádrže na dažďovú vodu sa vzťahovali všetky predpisy týkajúce sa zberu tekutého odpadu týkajúce sa potreby získania stavebného povolenia a vodohospodárskeho povolenia a umiestnenia takýchto nádrží.

Od 1. januára 2018 vstúpil do platnosti nový zákon z 20. júla 2017 - Vodný zákon. V zmysle jeho ustanovení dažďová voda v súčasnosti nie je klasifikovaná ako splašková (definícia splaškov je v čl. 16, body 61-64). Týka sa to ako vody, ktorá steká zo striech budov a spevnených plôch, tak aj vody, ktorá steká priamo do nádrže na dažďovú vodu.Treba však zdôrazniť, že zákonodarca vyňal dažďovú vodu z kategórie splaškov, no zároveň nezaviedol žiadne samostatné predpisy pre dažďovú vodu. V dôsledku toho vznikol výkladový chaos a rôzne úrady definujú požiadavky na nádrže na dažďovú vodu rôzne.

Pozor! Pri preverovaní rozsudkov správnych súdov a pripomienok právnikov ohľadom formalít, ktoré je potrebné vybaviť pred montážou nádrže na dažďovú vodu, by sme si mali všímať dátumy ich vzniku. Tie pred 1. januárom 2018 budú dažďovú vodu považovať za splašky, a preto v súčasnom právnom stave už nebudú platiť.

Nádrž na dažďovú vodu vo vodnom zákone

Vodný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018, zaviedol nový katalóg investícií, ktoré si vyžadujú vodoprávny súhlas, teda predovšetkým vodoprávne povolenie alebo ohlásenie. Nádrže na dažďovú vodu však nie sú nikde výslovne uvedené. Preto je potrebné zakaždým analyzovať konkrétnu nádrž z hľadiska potreby získania požadovaných súhlasov.

Zachytávanie dažďovej vody nie je vodárenská služba

Podľa čl. 389 bod 1 vodného zákona sa na vodárenské služby vyžaduje vodárenské povolenie. Spočívajú v tom, že domácnostiam, verejným subjektom a subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť sa poskytuje možnosť využívať vodu v rozsahu, ktorý presahuje rámec bežného užívania vody, bežného užívania vody a osobitného užívania vody (§ 35 ods. 1). Patria k nim napr. vypúšťanie do vôd alebo vodných zariadení - dažďová voda alebo voda z taveniny, zahrnuté v otvorených alebo uzavretých systémoch odvádzania dažďovej vody používaných na odvádzanie zrážok alebo v kolektívnych kanalizačných systémoch v rámci administratívnych hraníc miest. Výstavba samostatnej nádrže na dažďovú vodu preto nikdy nebude vodárenskou službou, ktorú zvyčajne vykonávajú samosprávne celky.

Zber dažďovej vody ako bežné používanie vody

Povolenie podľa zákona o vodách je potrebné aj na takzvané špecifické používanie vody (čl.389 bod 2). Podľa definície uvedenej v čl. 34 špecifické používanie vody je používanie vody, ktoré presahuje bežné používanie vody a bežné používanie vody, okrem iného vrátane:

  • odvodňovanie pôdy a plodín;
  • používanie vody v rybníkoch a priekopách;
  • zavedenie priemyselných odpadových vôd s obsahom látok obzvlášť škodlivých pre vodné prostredie do kanalizačných systémov vo vlastníctve iných subjektov, špecifikovaných v predpisoch vydaných na základe čl. 100 sek. 1;
  • exekúcia na nehnuteľnosť o výmere viac ako 3 500 m2 práce alebo stavebné konštrukcie trvalo spojené so zemou, ktoré ovplyvňujú zníženie prirodzeného zadržiavania pôdy vylúčením viac ako 70 % nehnuteľností z biologicky aktívnej oblasti v nepokrytých oblastiach otvorenými kanalizačnými systémami alebo uzavretými;
  • prevody vody a umelé dopĺňanie podzemnej vody;
  • použitie vody na zavlažovanie pôdy alebo plodín, ako aj na poľnohospodárske činnosti v množstve väčšom ako 5 m3 v priemere za rok3 za deň;
  • využívanie vôd na hospodárske činnosti iné ako poľnohospodárske.

Podľa čl. 33 sek. 1 vodného zákona vlastník pozemku má právo užívať vody, ktoré sú jeho vlastníctvom, a podzemné vody na jeho pozemku. Bežným používaním vody je uspokojovanie potrieb vlastnej domácnosti alebo farmy (článok 33 ods. 3), napríklad polievanie záhrady.

Dôležité je, že vnútrozemské stojaté vody a voda v rybníku, ktorý nie je napúšťaný v rámci vodohospodárskych služieb, ale len dažďovou vodou, roztopenou vodou alebo podzemnou vodou, nachádzajúci sa v hraniciach pozemku, sú majetkom vlastníka tento majetok (článok 214). Vnútrozemské stojaté vody sú vody v jazerách a iných prírodných vodných nádržiach, ktoré nie sú priamo a prirodzene spojené s povrchovými vnútrozemskými tečúcimi vodami.Ustanovenia o vnútrozemských stojatých vodách platia mutatis mutandis na vody nachádzajúce sa v zemských zníženinách vytvorených v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré nie sú rybníkmi (článok 23).

Vyššie uvedené ustanovenia znamenajú, že zachytávanie dažďovej vody do nádrží – bez ohľadu na to, či sú tesné alebo nie – a následné využitie takto zachytenej vody je BEŽNÝM využívaním vody, t.j. NEVYŽADUJE získanie povolenia ani vody zákonné oznámenie .

Nádrž na dažďovú vodu ako zariadenie na vodu

V praxi najviac problémov spôsobuje kvalifikácia nádrže na dažďovú vodu ako vodného zariadenia. Podľa čl. 389 bod 6 vodného zákona, výstavba týchto zariadení vyžaduje získanie vodoprávneho povolenia. Preto treba zakaždým posúdiť, či plánovaná nádrž na dažďovú vodu je vodným zariadením.

Vodným zariadením (článok 16 bod 65) sa rozumejú zariadenia alebo stavby používané na tvarovanie vodných zdrojov alebo využívanie týchto zdrojov, medzi ktoré okrem iného patrí:

  • prehradenie, protipovodňové a regulačné zariadenia alebo stavby, ako aj kanály a priekopy;
  • umelé nádrže umiestnené na tečúcich vodách a objekty súvisiace s týmito nádržami;
  • rybníky, najmä rybníky s rybami a rybníky určené na čistenie odpadových vôd alebo rekreáciu (okrem rybníkov, ktoré sa nenapĺňajú v rámci vodohospodárskych služieb, ale len dažďovou vodou alebo roztopenou vodou alebo podzemnou vodou s rozlohou nepresahujúcou 1000 m 2a hĺbka nepresahujúca 3 m od prirodzeného povrchu pozemku s dosahom nepresahujúcim hranice pozemku, ktorého je prevádzkareň vlastníkom - tento typ investície si vyžaduje len oznámenie o vodnom práve);
  • zariadenia na odber povrchových a podzemných vôd;
  • vodné elektrárne;
  • vývody kanalizačných zariadení na vypúšťanie splaškových vôd do vôd, do pôdy alebo vodárenských zariadení a vyústenia na vypúšťanie vôd do vôd, do zeme alebo do vodárenských zariadení.

V prvom rade je potrebné zvážiť, či plánovaná nádrž na dažďovú vodu bude slúžiť na tvarovanie vodných zdrojov:

  • ak je nádrž na dažďovú vodu tesná, treba brať do úvahy, že nemení stav podzemnej vody, t.j. neformuje vodné zdroje. Nejde teda o vodné zariadenie, preto na jeho výstavbu nebude potrebné vodoprávne povolenie;
  • v prípade nádrží, ktoré umožňujú prenikanie vody do zeme (napr. zemná retenčná nádrž) alebo vsakovacích boxov na dažďovú vodu, sa môže ukázať, že majú vplyv na vodné zdroje a vyžadujú si vodoprávne povolenie.

ODPORÚČAME: Zádržná nádrž na dažďovú vodu. Ako získať financie

Ďalšou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať, je, či nádrž na dažďovú vodu slúži na využívanie vodných zdrojov, presnejšie, či je dažďová voda vodným zdrojom.Orgány verejnej správy nemajú na túto otázku jednotnú odpoveď. Niektorí z nich veria, že vodné zdroje sú povrchové a podzemné vody, nie dažďová voda – tento postoj rozhodne prevláda. Existujú však úrady, ktoré uznávajú dažďovú vodu ako vodný zdroj a predpokladajú, že jej zhromažďovanie a využívanie je využívaním vodných zdrojov, a preto si vyžadujú povolenie vodného zákona.

Katalóg vodných zariadení uvedených v čl. 16 bod 65 vodného zákona je len príklad. To znamená, že vodoprávne povolenie bude potrebné aj na zariadenie v ňom neuvedené, ak tvaruje vodné zdroje (napr. boxy, ktoré vsakujú dažďovú vodu do zeme) alebo slúži na ich využívanie.

V súvislosti s naznačenými pochybnosťami súvisiacimi s potrebou získania vodoprávneho povolenia na stavbu nádrže na dažďovú vodu sa vždy oplatí obrátiť sa na orgán vodohospodárskeho dozoru najbližšie k miestu výstavby nádrže, a zistiť, či si to vyžaduje stav povolenia alebo vodoprávneho oznámenia.

Nádrž na dažďovú vodu v stavebnom zákone: stavebné povolenie alebo ohlásenie

Podľa čl. 28 sek. 1 stavebného zákona stavebné práce možno začať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Výnimky z tohto pravidla sú vymenované v čl. 29 tohto zákona. Toto ustanovenie zahŕňa takzvaný uzavretý katalóg investícií. To znamená, že ho nemožno vykladať široko. Výslovne sa v ňom nehovorí o nádrži na dažďovú vodu, čo znamená, že na jej výstavbu je potrebné stavebné povolenie.

Nakoľko sú však predpisy nejednoznačné, môžete v nich skúsiť hľadať medzery, ktoré umožnia postaviť nádrž na dažďovú vodu bez stavebného povolenia. Napríklad, ak má dažďová voda naplniť jazierko alebo záhradné kúpalisko, ktorých plocha nepresahuje 50 m2, tak nepotrebujete stavebné povolenie resp. oznámenie (článok 29 ods. 2 bod 13) .

ODPORÚČAME: Podzemná nádrž na dažďovú vodu: výber a inštalácia

Formality sa nebudú vyžadovať ani pri výstavbe rybníkov a vodných nádrží s rozlohou nepresahujúcou 1000 m2 a hĺbkou nepresahujúcou 3 m nachádzajúcich sa výlučne na poľnohospodárskej pôde ( Článok 29 ods. 2 bod 2 32) a odvodňovacie zariadenia naplnené dažďovou vodou (článok 29 ods. 2 bod 14). Malo by sa však pamätať na to, že odvodňovacie zariadenia zahŕňajú iba priekopy s funkčne súvisiacimi budovami, odtoky, potrubia, čerpacie stanice používané výlučne na poľnohospodárske účely, hlinené rybníky, hrádze v zavlažovaných oblastiach, gravitačné zavlažovacie systémy a tlakové zavlažovacie systémy za predpokladu, že používajú sa na reguláciu vodných podmienok s cieľom zlepšiť produkčnú kapacitu pôdy a uľahčiť jej kultiváciu (články 195 a 197 ods. 1 vodného zákona).

Je vhodné vedieť, že sa plánuje zmena predpisov tak, aby septiky na dažďovú vodu alebo tavnú vodu s objemom do 10 m33 nevyžadovali stavebné povolenie Ich realizáciu však bolo potrebné oznámiť na starostoch (ustanovuje to návrh zákona o investíciách na zamedzenie následkov sucha z 12.8.2020).pripravil minister námorného hospodárstva a vnútrozemskej plavby). Nie je však známe, či a kedy má takáto zmena šancu vstúpiť do platnosti.

Pokiaľ ide o umiestnenie zbernej nádrže na dažďovú vodu na pozemku, potom - pretože dažďová voda nie je splašková - nemusíte spĺňať požiadavky Vyhlášky o technických podmienkach, ktoré musia spĺňať stavby a ich miesto určené pre septiky, v ktorých sa zhromažďujú odpadové vody. Nádrž na dažďovú vodu je teda možné umiestniť kdekoľvek na pozemku.

Právny základ:

  • Zákon zo 7. júla 1994 – Stavebný zákon (Zbierka zákonov z roku 2020, položka 1333, v znení neskorších predpisov)
  • Zákon z 20. júla 2017 - Vodný zákon (t.j. Zbierka zákonov z roku 2020, bod 310 v znení neskorších predpisov)

Kategórie:

Prevádzka domu