Rastliny je potrebné vybaviť dusíkom vo forme hnojenia

Dusík patrí medzi makroprvky, t.j. prvky potrebné pre život rastlín. Okrem fosforu a draslíka sa považuje za rozhodujúce pre správny vývoj, rast, vzhľad a stav okrasných a úžitkových rastlín. Často sa dozvieme o dôležitosti dusíka pre rastliny iba vtedy, keď je nedostatok, keď vidíme príznaky na listoch a iných častiach rastlín. Zistite význam dusíka pre rastliny a ako rozpoznať jeho nedostatok.

Dusík je nevyhnutným prvkom pre rastliny ako bielkovinový stavebný materiál a (kľúč pre vytváranie tkanív) nukleových kyselín. Okrem toho je obsiahnutá okrem iného v vitamínoch a chlorofyle a závisí od nej pre správny vývoj rastlín a rast ich nadzemných a podzemných častí, ako aj pre optimálnu a správnu zelenú farbu.
Dusík a úroveň jeho obsahu v rastline predlžuje vegetačné obdobie rastlín a tiež reguluje použitie ďalších makroprvkov, ako je draslík alebo fosfor. Hlavne z týchto dôvodov je dusík jedným z najdôležitejších prvkov ovplyvňujúcich veľkosť, množstvo a kvalitu kultivovaných rastlín.

Dusík v pôde - odkiaľ pochádza?

Zdrojom dusíka v pôde sú hlavne zvyšky rastlín a živočíchov, ako aj pôdny humus. Dusík akumulovaný v pôde sa vyskytuje hlavne vo forme zlúčenín, ktoré podliehajú mineralizácii, t. J. Rozklad organických látok. Najviac dusíka sa nachádza v ornici, kde sa hromadí humus.
Iba niekoľko percent celkového dusíka v pôde je v minerálnej forme (dostupné pre rastliny), najmä vo forme NH4 + (amónny) a NO 3- (dusičnanové) ióny. V malom množstve sa vyskytuje aj vo forme NO 2- (dusitanových) iónov a ďalších foriem nachádzajúcich sa v stopových množstvách. Dusík vo forme dusičnanov je takmer úplne v pôdnom roztoku, zatiaľ čo dusík vo forme amónia je periodicky zadržiavaný tzv. pôdne koloidy (nazýva sa to výmenná sorpcia - jav, ktorý zabraňuje vylúhovaniu dusíka do pôdy a je skladom, z ktorého sa tento prvok dostáva do pôdneho roztoku).
Obsah dusíka v pôde sa líši v závislosti od ročnej teploty a teploty. V našej klíme sa v zime nachádza najmenej minerálny dusík v pôde. Na jar sa s rastúcou teplotou postupne zvyšuje obsah dusíka, čo súvisí s obnovením procesu mineralizácie rastlinných zvyškov. V lete naopak klesá množstvo minerálneho dusíka v pôde v dôsledku intenzívneho príjmu rastlinami (niekedy aj kvôli nedostatku vody, ktorý je potrebný na rozklad látky).

Ako rastliny dostávajú dusík?

Prevažná väčšina plodín je schopná odobrať dusík iba z pôdy - prostredníctvom koreňových systémov - vo forme vyššie uvedených dusitanových (NO 2- ) a dusičnanových (NO 3- ) aniónov alebo amónnych katiónov (NH 4 + ). Niektoré rastliny symbióza s tzv dusíkové baktérie majú schopnosť získavať dusík z atmosféry a prenášať ho vo forme dostupnej pre rastliny do pôdy. Príkladom by boli papilionové rastliny (napr. Lupina, lucerna, ďatelina, hrach, hrach), na ktorých koreňoch sa vyvíjajú špeciálne bradavice, v ktorých sa dusíkové baktérie (rodu Rhizobium ) viažu na dusík a v dôsledku chemických transformácií uvoľňujú dostupné formy dusíka (napríklad amoniak) ), namiesto použitia rastlinných uhľohydrátových zdrojov. Z tohto dôvodu sú strukoviny vynikajúcim prírodným hnojivom (tzv. Zelený hnoj).

Najlepšie pre zelené hnojenie sú papilárne rastliny, napríklad vlčí bôb

Dodávanie dusíka rastlinám, t. J. Kŕmenie dusíkatými hnojivami

Dusík vo forme populárnych minerálnych hnojív používajú rastliny v 50 až 70 percentách. Zvyšok sa získa pôdnymi mikroorganizmami alebo prchavé vo forme amoniaku do atmosféry a vyplaví sa do hlbších vrstiev pôdy. Preto je potrebné rastlinám dodávať dusík vo forme hnojenia.
V závislosti od rýchlosti účinku sa dusíkaté hnojivá delia na:

  • hnojivá pred výsevom, napríklad amónne hnojivá,
  • hnojivá na neskoré obväzovanie, napr. vo forme soľaniek,
  • univerzálne hnojivá, napríklad dusičnan amónny a močovina.

Toto rozdelenie je výsledkom špecifických reakcií, ktoré nastanú po zavedení hnojiva do pôdy.
Pre amatérskych záhradníkov sú v súčasnosti k dispozícii bezpečné a ľahko aplikovateľné špeciálne hnojivá (tekuté alebo granulované), ktoré zásobujú špecifické skupiny okrasných alebo úžitkových rastlín so špecifickým dopytom po dusíku a ďalších zložkách.

Dôležitým zdrojom dusíka môže byť aj organické (prírodné) hnojenie kompostom, tekutým hnojom, hnojom a rastlinnými extraktmi. Pestovanie strukovín (napr. Ako dodatkové plodiny) tiež prirodzene významne obohacuje pôdu dusíkom .

Príznaky nedostatku a prebytku dusíka

Najdôležitejšie a viditeľné príznaky nedostatku dusíka v rastline sú vyblednuté, svetlo zelené zafarbenie listov a stoniek, inhibícia rastu vzdušných a podzemných častí a slabý zvyk. V extrémnych prípadoch zožltnú listy rastlín (tzv. Chloróza) a ovocie je zle vyvinuté a predčasne dozrieva. Inhibícia rastu rastlín a chloróza, to znamená žltnutie listov, sú účinky zastavenia syntézy proteínov.
Nadbytočný dusík je však tiež škodlivý, pretože nadmerné hnojenie rastlín dusíkom výrazne predlžuje vegetačné obdobie a spôsobuje hromadenie dusičnanov (nepriaznivé pre zdravie ľudí a zvierat), ako aj znižuje odolnosť rastlín voči napríklad zamrznutiu. Rastliny s príliš veľkým množstvom dusíka sa dajú ľahko rozoznať podľa ich tmavozelenej farby. Charakteristické sú aj početné a veľmi veľké listy, silné alebo natiahnuté (nadmerne pretiahnuté) výhonky, málo a málo vyvinuté ovocie, ako aj slabé kvitnutie.

Príznaky nedostatku dusíka v ruže

Kategórie:

Záhradníctvo