Najčastejšie chyby v kanalizácii - veľmi pomalé odvádzanie splaškových vôd, bublanie v potrubí, nepríjemný zápach vychádzajúci zo sifónov alebo napokon spätný tok nečistôt v najnižšie položených sociálnych zariadeniach sú dôsledkom chybnej kanalizácie . Ako sa im vyhnúť? Skontrolovali sme, prečítajte si nášho sprievodcu!

Obsah

  1. Zle pripojené kanalizačné potrubia
  2. Žiadne pasce v kanalizácii
  3. Nesprávne priemery kanalizačných potrubí
  4. Zlé pripojenie kanalizačných potrubí
  5. Nedostatočné sklony, príliš ostré uhly v kanalizačnom potrubí

Aby ste predišli problémom, musíte sa pri výstavbe kanalizácie venovať sami - urobte ju podľa projektu, v ktorom budú uvedené priemery kanalizačných potrubí, ich dĺžka, priebeh a sklony, ako aj typ použitých materiálov a zverte prácu skúsenému inštalatérovi.

Zle pripojené kanalizačné potrubia

Spôsob priblíženia - ich požadovaný sklon a dĺžka - úzko súvisí s usporiadaním sanitárnych potrieb v kúpeľni a kuchyni. Potreba dodržania zásad ich kladenia stanovených v normách v mnohých prípadoch investorom sťažuje až znemožňuje zariadiť sanitárne priestory podľa predstáv. Keď stoja pred voľbou: efektívna kanalizácia alebo vysnívané usporiadanie sociálnych zariadení, často volia to druhé. V dôsledku toho môžu očakávať vŕzganie v potrubí, zlé odvádzanie odpadových vôd a nepríjemný zápach v interiéroch v dôsledku odsávania vody z lapačov.

Kanalizácia funguje najlepšie, keď sú dĺžky potrubia spájajúcich sanitárne zariadenia so stúpačkami čo najkratšie. V prvom rade treba naplánovať umiestnenie záchodovej misy. Nemal by stáť (alebo visieť) ďalej ako 1 m od zvislice (maximálne 2,5 m – merané zvislo od zvislice k sifónu). Ak musí byť prístup dlhší, mal by byť dodatočne vetraný. Záchodová misa je najlepšie, aby nebola pripojená k spoločnému prístupu s inými sanitárnymi potrebami. Jedno priblíženie by nemalo byť dlhšie ako 3 m.

Ak chceme toto pravidlo porušiť, treba na prístupe nainštalovať dodatočné vetranie a prístup (tvarovka s klapkou umožňujúcou prístup do vnútra potrubia, napr. na odstránenie upchatia). V opačnom prípade pri použití sanitárnych zariadení bližšie k stúpačke môže dôjsť k vysatiu vody zo sifónu sanitárneho náčinia umiestneného na konci prístupu. V prístupoch o niečo dlhších ako 3 m stačí nainštalovať sifón so vzduchovým ventilom alebo samotný vzduchový ventil na konci.

Pri plánovaní usporiadania kúpeľňového vybavenia sa oplatí dbať na to, aby tie, ktorých sifóny musia byť v blízkosti podlahy alebo v podlahe (sprchový žľab, vaňa), boli umiestnené čo najbližšie k vertikále.

Káble by mali byť uložené so sklonom minimálne 2%. Ak má dĺžka priblíženia presiahnuť hodnoty uvedené v norme, jeho priemer by sa mal zväčšiť:

  • o jeden rozmer od konštrukčného rozmeru (napríklad od 40 do 50 mm), ak má priemer menší ako 70 mm a dĺžku viac ako 3 m;
  • od 70 do 100 mm pri dĺžke nad 5 m.

To isté je potrebné urobiť pre prístupy, kde je výškový rozdiel medzi koncami 1-3 m. Káble by mali byť pripevnené k stavebným priečkam pomocou držiakov pohlcujúcich hluk s profilovanými gumovými vložkami.

Žiadne pasce v kanalizácii

Každé sanitárne zariadenie pripojené na kanalizáciu musí mať samostatný sifón.Inštaluje sa medzi drenážny otvor sanitárneho riadu a prípojku kanalizácie. V sifóne musí byť vždy voda, čo je akási zátka oddeľujúca inštaláciu od sanitárneho zariadenia. Ak niektorý z hygienických potrieb nemá sifón, nepríjemný zápach fekálií sa uvoľňuje do miestností (kúpeľňa, kuchyňa, práčovňa a pod.)

Problémy môžu nastať aj pri inštalácii sifónu, ale v dôsledku nesprávneho návrhu a/alebo inštalácie, keď veľké množstvo odpadových vôd preteká cez susedné prístupy a stúpačku, vytvorí sa podtlak v potrubia, vysáva z neho vodu. Do opätovného použitia sanitárnej pomôcky, počas ktorej sa sifón naplní vodou, zostane inštalácia otvorená a budeme vystavení pachom, ktoré z nej vychádzajú.

Umývadlá, umývadlá, bidety, pisoáre, vane, sprchové vaničky, práčky a umývačky riadu je možné spojiť do spoločného prístupu. V prípade prekročenia požadovanej dĺžky je potrebné ju odvetrať alebo zväčšiť jej priemer

Nasávanie vody zo sifónov umývadiel, vaní alebo sprchových vaničiek nastáva napríklad vtedy, keď sú ich prístupy napojené na stúpačku pod prístupom z WC misy umiestnenej na tom istom poschodí. Pri správne vykonanej inštalácii by mal byť prístup k záchodovej mise, ako najväčšej, vždy zahrnutý pod prístupy z iného sanitárneho náčinia. Pri sifónoch pre sprchové vaničky, najmä v poslednej dobe módnych veľmi plochých alebo tvarovaných len spádom v podlahe kúpeľne, je veľmi dôležitá ich priechodnosť. Pohybuje sa približne od 30 do vyše 70 l/min. Mala by zodpovedať účinnosti batérie inštalovanej v kabíne, aby počas kúpania mohla voda dostatočne rýchlo odtekať do kanalizácie a nezaplavila kúpeľňu.

Sifóny s väčšou kapacitou je vhodné voliť najmä do kabín so sprchovými panelmi, pretože prúd splaškovej vody (vody), ktorý je potrebné vypustiť, je potom dokonca dvakrát väčší ako pri použití batérie.

Nesprávne priemery kanalizačných potrubí

Zariadenie kanalizácie funguje samospádom. Odpadové vody tečú vlastnou váhou zo sociálnych zariadení cez prístupy (sekcie spájajúce sanitárne vybavenie so stúpačkami) do kanalizačných stúpačiek a odtiaľ do vodorovných odtokových potrubí. Len vo výnimočných prípadoch (keď nie je možné postaviť gravitačné zariadenie) sa od tohto princípu upúšťa, vtedy sú však potrebné mechanické zariadenia s elektrickým pohonom na drvenie a čerpanie odpadových vôd vo zvolenom smere. Aby boli splašky efektívne odvádzané len samospádom, musia byť priemery potrubí správne zvolené pre očakávané množstvo a typ vypúšťaných škodlivín. Ak je priemer potrubí príliš malý, inštalácia nebude schopná rýchlo a efektívne zbierať prúd odpadovej vody. Priemer potrubí v kanalizačnom systéme sa zväčšuje, keď sa vzďaľujete od sanitárneho riadu a je k nemu pripojených viac sanitárnych zariadení.Najmenší priemer je pre inštalačné časti napojené priamo na sifón umývadla, bidetu alebo pisoára (40 mm).

Prístupy od vane, umývadla a sprchovej vaničky musia byť o niečo väčšie (50 mm). Tieto priemery boli určené experimentálne podľa zásady, že potrubie spájajúce sanitárne zariadenie so stúpačkou nemôže byť menšie ako výstup z tohto zariadenia. Ak má prístup prijímať odpad z viac ako jedného sanitárneho náčinia, jeho priemer musí byť aspoň priemer najväčšieho z vývodov. Spoločný odtok z umývadla a vane nemôže byť menší ako 50 mm, aj keď pri umývadle stačí nábeh 40 milimetrov. Drezy, umývadlá, bidety, pisoáre, vane, sprchové vaničky, práčky a umývačky riadu je možné spojiť do spoločného prístupu. Záchodová misa by mala mať vždy samostatnú.

Pri určovaní priemeru stúpačiek, na ktoré sa pripájajú výtoky z jednotlivých nádob alebo skupín hygienických potrieb, platí podobné pravidlo ako v prípade prístupov - ich priemer musí byť aspoň taký veľký ako najväčší priemer prístup.To znamená, že napríklad stúpačka, ku ktorej je pripojená záchodová misa, nesmie mať priemer menší ako 100 mm.

Priemery rúr
Typické priemery prívodov, výstupov a stúpačiek
Sekcia kanalizáciePriemer [mm], ([m])

Prístup k umývadlu alebo bidetu

40 (0,04)
Prístup k umývadlu alebo vani50 (0,05)

Prístup z viacerých jednotiek alebo stúpačka alebo odtok bez záchodovej misy

70 (0,07)
Prístup k miske WC, stúpačka alebo odtok100 (0,1)

Zlé pripojenie kanalizačných potrubí

Môžu spôsobiť netesnosti systému. Preto by sa jeho prvky mali spájať veľmi opatrne, najmä preto, že po dokončení miestností (steny, podlahy) nie je k väčšine pripojení voľný prístup. Vnútorné vodovodné systémy sú väčšinou systémy z polyvinylchloridu (PVC), polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) alebo polypropylénu (PP) a ich variácie, napríklad pridaním minerálnych materiálov na zvýšenie hmotnosti potrubí, čo zlepšuje ich akustické vlastnosti.

Tieto plasty sú odolné voči korózii, sú ľahké a majú nízky koeficient drsnosti, takže odpor prúdenia v potrubí je nízky. Na zostavenie inštalácie je najlepšie použiť rúry a tvarovky od jedného výrobcu systému. Len tak môžete mať jeho záruku na systém, ale dôležitejšia je istota, že všetky prvky ako hrúbka steny, typ materiálu, hĺbka hrdla, typ tesnenia atď. do seba zapadnú.

Časti potrubia, ktoré sa majú pripojiť, musia byť rezané v rovine kolmej na os potrubia (v pravom uhle k osi potrubia).Odmeraný kus rúry (hrdlo nie je zahrnuté v jej dĺžke, pretože ide o spojovací prvok) sa ručne odreže pílkou na drevo v tzv. pokosovej skrinke (používajú tesári na rezanie drevených líšt pod zvoleným uhlom) . Ak má rúrka priemer do 50 mm, môžete použiť aj kruhovú rezačku s rezným kolieskom na plastové rúrky, ak je väčšia - kruhovú frézu s centrovacími kameňmi a špeciálnym rezacím nožom. Rezanie s takýmito zariadeniami zaručuje získanie hrán rúry dokonale kolmých na jej os.

Kanalizačné potrubie je možné rezať iba z holých strán, nikdy nie zo strany hrdla. Po rezaní je potrebné okraj dôkladne zbrúsiť a zraziť pod uhlom 15o, aby ostré zvyšky nepoškodili tesnenie a následne neviedli k netesnostiam v kanalizácii. Počet tvaroviek (kolená, ohyby, T-kusy) by mal byť čo najmenší, pretože čím menej spojov, tým menšie je riziko, že jedno z nich bude netesné.Treba sa vyhnúť použitiu ohybných rúrok (ľahko použiteľných napríklad na pripojenie záchodovej misy alebo na výrobu oblúkov), pretože zvyšujú odpor prúdenia, hromadia nečistoty a nie sú odolné voči poškodeniu hlodavcami. Najčastejšie sa používajú hrdlové spojenia, ktoré spočívajú v zasunutí holého konca jednej rúry do hrdla druhej. Spojenie býva utesnené gumovým tesnením (tzv. lipové tesnenie), ktoré sa predáva spolu s rúrkou alebo tvarovkou. Pred vytvorením spojenia je dobré navlhčiť trecie plochy na holom konci rúry mazivom alebo prostriedkom na umývanie riadu.

Nezasúvajte koniec rúry na koniec hĺbky hrdla, nechajte 5-10 mm voľného priestoru. Vďaka tomu bude možné prirodzene kompenzovať predĺženia spôsobené zvýšením teploty odpadovej vody prúdiacej dovnútra. Objímka musí mať správnu dĺžku, aby zmršťovacia rúrka z nej nevykĺzla. Na ťažko dostupných miestach môžete namiesto bežného pohára použiť pohár so zmenšeným vonkajším priemerom (euro pohár).HDPE rúry a tvarovky sa najčastejšie spájajú zváraním na tupo, ktoré spočíva v zahriatí na príslušnú teplotu a následnom dotyku rovnako zrezaných koncov dvoch prvkov inštalácie. Na ťažko prístupných miestach je možné použiť elektrospojky, teda krúžky s vloženým odporovým drôtom. Po vložení koncov rúrok do krúžku sa drôt pripojí k zdroju energie. Zahreje materiál a objímka sa spojí s rúrkami.

Nedostatočné sklony, príliš ostré uhly v kanalizačnom potrubí

Častou chybou je neudržiavanie vodorovných častí potrubí dostatočne naklonených. Nedostatočné spády alebo – v extrémnych prípadoch – ich absencia bránia gravitačnému prúdeniu splaškových vôd v potrubiach. Na vnútorných stenách potrubia sa začnú usadzovať hrubé mechanické nečistoty (fekálie, tuky, vlasy, piesok atď.). Postupom času sa na ne naviažu ďalšie, ešte jemnejšie nečistoty a spôsobia upchatie, ktoré zníži lúmen potrubia, až kým sa prietok úplne nezastaví.

Aby sa zabezpečilo, že odpadová voda sa bude v potrubí pohybovať pod vplyvom vlastnej hmotnosti (gravitácie), horizontálne potrubia by mali byť uložené so sklonom v smere toku odpadových vôd - nie menej ako 2, ale tiež nie viac ako 15 %. Ak je svah príliš strmý, prúdenie by bolo príliš rýchle, čo by mohlo spôsobiť nadmerný hluk. Prístupy by mali byť pripojené k stúpačkám pod uhlom presahujúcim 45oa smer horizontálnych potrubí by sa mal meniť jemne, t.j. pod uhlom menším ako 90oW áno prietokový odpor je nižší. V prípade potreby sa tiež ľahšie čistí pomocou hydraulickej špirály. Inštalácia musí byť pripevnená k stavebným priečkam, ale tak, aby bolo možné kompenzovať predĺženia spôsobené zvýšením teploty. V opačnom prípade dôjde k deformácii potrubia, čo môže viesť napríklad k netesneniu spojov alebo mechanickému poškodeniu častí inštalácie.

V mieste, kde prechádzajú cez stropy, by mali byť vertikálne potrubia pevne uchytené a medzi stropmi by mali byť pripevnené k stenám pomocou príchytiek umiestnených približne 1 m od seba.Svorka nesmie priliehať k potrubiu príliš tesne, aby sa v ňom mohla voľne pohybovať. Keď to nestačí na prevzatie nadstavcov, musíte nainštalovať kompenzátory, teda špeciálne navrhnuté armatúry. Drenážne potrubia, t. j. vodorovné úseky kanalizačného systému, ktoré zhromažďujú odpadovú vodu zo stúpačiek a odvádzajú ju do kanalizácie, by mali byť izolované, napríklad rohožami z minerálnej vlny alebo penou.

Táto časť inštalácie je zvyčajne vedená nad hlavou pozdĺž stien suterénu, v podlahových kanáloch alebo v zemi pod podlahou suterénu alebo prízemí, takže je vystavená veľkým teplotným zmenám nepriaznivým pre samotné potrubia a odpadovú vodu prúdi v nich. Izolácia nielen ochráni pred nízkymi teplotami, ale pomôže aj znížiť hlučnosť splaškovej vody prúdiacej v potrubí.

Kvapky
Odporúčané sklony pre odtokové potrubia a kanalizačné prípojky
Priemer kábla [mm]Minimálny pokles [%]Maximálny pokles [%]
≤110215
1601,515

Kategórie:

Rekonštrukcia