- Skladovanie zeleniny - aká zelenina je vhodná na skladovanie
- Pestovanie zeleniny na uskladnenie
- Zber zeleniny a príprava na uskladnenie
- Podmienky skladovania zeleniny
- Skladovanie zeleniny v zemľanke
- Skladovanie zeleniny v nevykurovanej pivnici
- Skladovanie zeleniny v kôpkach
- Skladovanie zeleniny na balkóne
Ako skladovať zeleninu, aby vydržala dlho čerstvá? Dlhodobé skladovanie je skvelý spôsob, ako si po zbere užiť letnú úrodu. Je tiež potrebné pripomenúť, že predĺženie trvanlivosti zozbieraných plodín je tiež skvelý spôsob, ako ušetriť peniaze, čo je pre mnohých ľudí pred zimou dôležité. Poradíme vám, aká zelenina sa dá úspešne skladovať, ako a kde skladovať zeleninu a aká je skladovateľnosť? Osvedčené spôsoby uskladnenia zeleniny na zimu.
Inflácia zúri, ceny nepustia. V Poľsku to nebolo také drahé už vyše 25 rokov! Každý teda hľadá spôsoby, ako ušetriť, napríklad menším nákupom potravín.Dobrým spôsobom, ako znížiť náklady na nákup zeleniny, je nakupovať ju na jeseň, keď je najviac na dračku, a cez zimu skladovať. Len si musíme zapamätať dôležité pravidlá skladovania zeleniny.
Skladovanie zeleniny cez zimu nám umožňuje dlhšie si vychutnávať jej čerstvú chuť a nutričné hodnoty. Ak z nich však chceme skutočne profitovať, musíme pamätať na niekoľko dôležitých faktorov ovplyvňujúcich skladovateľnosť zeleniny. Najdôležitejší z nich je správny výber druhov a odrôd, pretože nie každá zelenina sa skladuje rovnako dobre. Ak chceme, aby zimu prežili v dobrej kondícii, mali by sme im vyberať neskoré odrody, najlepšie tie, ktoré sú určené na dlhé skladovanie.
Skladovanie zeleniny - aká zelenina je vhodná na skladovanie
Ak vezmeme do úvahy skladovaciu kapacitu zeleniny, možno ju rozdeliť na:
- zelenina, ktorá sa prirodzene dlho a dobre uchováva - od 3 do 12 mesiacov môžete skladovať napríklad cviklu, cibuľu, chren, cesnak, hlávkovú kapustu, mrkvu, petržlen, pór, zeler, koziu bradu, zemiaky,
- zelenina, ktorá vydrží kratšie - od 2 týždňov do pol roka môžete skladovať min. brokolica, cuketa, tekvica, karfiol, ružičkový kel a čínska kapusta, paprika, zeler,
- zelenina s nízkou trvanlivosťou - endívia, zelené fazuľky, kel, uhorky, nezrelé paradajky, reďkovky, šťavel, špenát možno skladovať až 3 týždne.
Pestovanie zeleniny na uskladnenie
Dôležitým faktorom, ktorý treba zvážiť pri plánovaní skladovania zeleniny, je zabezpečiť rastlinám vhodné podmienky na pestovanie, ako aj ich správne hnojenie a ochranu pred chorobami a škodcami.
- Zelenina určená na uskladnenie by sa mala pestovať v súlade s pravidlami striedania, čím sa minimalizuje riziko bežných chorôb a škodcov (jednotlivé druhy nemožno pestovať za sebou ani niekoľko rokov).
- V obdobiach sucha, keď sa tvoria ich jedlé časti, treba dbať na to, aby bol substrát vlhký, vyhýbať sa pestovaniu rastlín na pôdach, ktoré ľahko akumulujú vodu alebo rýchlo vysychajú.
- Nedostatok alebo nadbytok vody pri raste zeleniny môže spôsobiť jej zakrpatenie, deformáciu alebo praskanie (napr. korene petržlenu, červenej repy alebo mrkvy a hlávky kapusty), čo výrazne znižuje kvalitu úrody.
- Počas vegetačného obdobia treba rastliny systematicky kontrolovať aj na výskyt chorôb alebo škodcov, a ak je to potrebné, čo najskôr aplikovať správny prípravok na ochranu rastlín (najlepšie organický).
- Zelenina určená na uskladnenie by sa mala tiež správne prihnojovať, vyhýbať sa nadmerným dávkam dusíkatých hnojív, ktoré znižujú ich skladovateľnosť a zvyšovať množstvo fosforu a draslíka, ktoré priaznivo ovplyvňujú kvalitu úrody.
Zber zeleniny a príprava na uskladnenie
Zeleninu určenú na uskladnenie je tiež potrebné zbierať v správnom čase, pretože prezretá, podrastená alebo nedozretá zelenina nie je vhodná na skladovanie (okrem napr. paradajok, ktoré môžu úhľadne dozrieť). Časť zeleniny, napríklad cibuľa, sa musí pred zimným uskladnením aj predsušiť. Pred uskladnením zeleniny by sa mala tiež starostlivo pretriediť, zlikvidovať všetko s príznakmi chorôb alebo škodcov alebo s najmenším poškodením (napr. spôsobené vykopaním koreňov), ako aj prezreté a mäkké.
Podmienky skladovania zeleniny
Na skladovateľnosť zeleniny má veľký vplyv aj spôsob skladovania, keďže jednotlivé druhy rastlín očakávajú mierne odlišné podmienky skladovania, hlavne vlhkosť a teplotu. Napríklad koreňová zelenina potrebuje 95-98% vlhkosti, zatiaľ čo cibuľa, cesnak a tekvica potrebujú 75%; Koreňová zelenina a hluchavka dobre prezimujú pri 0-5 stupňoch Celzia.C, a tekvica a paprika potrebujú 8-10 stupňov C a uhorky dokonca 13 stupňov C.
Skladovanie zeleniny v zemľanke
Ak máme pozemok a kvalitne urobenú zemľanku (jama vykopaná v zemi s drevenými stenami a stropom a prieduchmi, v nadzemnej časti pokrytá izolačným materiálom a zeminou), môžeme zazimovať mnohé rôznu zeleninu v nej, pretože vlhkosť a teplota sú stále a vhodné na skladovanie. Koreňová zelenina a hlávková kapusta uskladnená v drevených debnách alebo na zemi naukladaná v kôpkach je najlepšie skladovať v zemľanke.
Skladovanie zeleniny v nevykurovanej pivnici
Ekvivalentom zemljanky môže byť nevykurovaná pivnica, ktorá sa nachádza na pozemku napríklad pod altánkom (pivnice v panelákoch nie sú vhodné na skladovanie zeleniny, pretože je v nich príliš teplo a sucho oni). Suterén síce neposkytuje také dobré podmienky ako zemľanka (podlaha suterénu je zvyčajne betónová, čo sťažuje udržiavanie primeranej vlhkosti v miestnosti), ale ak je dobre urobená a má vetranie, dá sa použiť na uskladnenie plodín .
Koreňová alebo hlúbová zelenina sa vkladá do drevených debničiek a ukladá na prelamované police v suteréne. Aby sa im zabezpečila dostatočne vysoká vlhkosť vzduchu (až 95-98%), betónová podlaha pivnice sa občas mierne navlhčí vodou (vhod príde teplomer a vlhkomer). Na druhej strane cibuľa, cesnak a tekvica vyžadujú menšiu vzdušnú vlhkosť (do 75%), preto je lepšie neskladovať ich v pivnici spolu s koreňovou zeleninou a brassicovou zeleninou.
Skladovanie zeleniny v kôpkach
Na pozemku môže zelenina prezimovať aj v povrchových kopách (napr. kapusta) alebo zasypaných kopách (napr. mrkva). Na mieste určenom pre kopu treba vybrať pôdu do vhodnej hĺbky a urobiť drenážne drážky a potom na pripravenú pozíciu položiť zeleninu, zasypať pieskom a zasypať vrstvou piesku alebo zeminy vybranej z diera. Pred avizovanými mrazmi treba vrstvu zeminy na kopci zväčšiť a prekryť izolačným materiálom v podobe slamených rohoží, ktoré sú navyše pokryté hrubou, niekoľkocentimetrovou vrstvou zeminy.Mrkva, petržlen, zeler, cvikla, kozia brada a chren sa dajú skladovať v kôpkach, ale cibuľa a cesnak, ktoré vyžadujú nízku vlhkosť, by sa v nich nemali skladovať.
Skladovanie zeleniny na balkóne
Ak nemáme možnosť skladovať zeleninu na pozemku, ale máme balkón, môžeme na ňom uskladniť aj plodiny. Na tento účel budeme potrebovať drevenú debničku, ktorej dno a steny ochránime pred mrazom dvoma vrstvami slamených rohoží alebo 10-centimetrovými doskami polystyrénu. V takejto debničke, v malých drevených debničkách vystlaných perforovanou fóliou, môžeme skladovať koreňovú zeleninu, repíkovú zeleninu a pór zasypaný pieskom.
