Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Existuje niekoľko spôsobov, ako dokončiť steny v miestnostiach, ale omietanie ich povrchu a vyrovnávanie nerovností je stále najobľúbenejšou metódou a zároveň aj najhospodárnejšou.

Druhy vnútorných omietok

Vnútorné omietky sú m alty, ktoré po nanesení na stenu alebo strop vytvoria dosť hrubú vrstvu, v priemere 2-3 cm. Predávajú sa vo vreciach po 25 alebo 30 kg. Na použitie v rodinných domoch je určených viacero druhov tradičných omietok a vysoko špecializovaných výrobkov, ako sú akustické, konštrukčné a sanačné omietky, ktoré v tomto článku vynecháme.Medzi tie, ktoré možno považovať za bežné, patria:

  • Sadrové omietky - lacné a jednoduché na aplikáciu. Nanáša sa len jedna vrstva, ktorej hrúbka zvyčajne nepresahuje 2 cm. Ich povrch po stierkovaní je hladší ako povrch cementovo-vápennej omietky. Sadrové omietky majú veľmi dobrú paropriepustnosť. Dokážu absorbovať vlhkosť z prostredia a vrátiť ju, keď vo vnútri vyschne. Doma tak vytvárajú príjemnú a zdravú mikroklímu. Sú považované za "teplejšie" ako cementovo-vápenné omietky. Ich súčiniteľ tepelnej vodivosti λ je nižší - do 0,28 W/(mK) a v prípade cementovo-vápenných do 0,45 W/(mK). Je známe, že čím nižšie, tým lepšie. Bohužiaľ, majú aj nevýhody. Nie sú vhodné do mokrých a vlhkých miestností, korodujú nechránenú oceľ a čo je najhoršie, ľahko sa preliačia alebo poškriabu. Nápravou sú špeciálne sadrové omietky so zvýšenou tvrdosťou, drahšie ako obyčajné.
  • Sadrovo-vápenné omietky - obsahujú viac ako 5% vápna. Táto prísada im poskytuje o niečo lepšiu odolnosť proti vlhkosti ako sadrové omietky, predlžuje čas tuhnutia a zlepšuje spracovateľnosť. Takéto omietky tiež poskytujú veľmi hladký povrch.
  • Cementovo-vápenné omietky - pozostávajú z cementu, piesku, vody a vápna. Kladú sa na všetky druhy minerálnych podkladov v miestnostiach akéhokoľvek účelu, pretože vlhkosť pre ne nie je nebezpečná. Hrúbka nanesenej cementovo-vápennej omietky je 2-3 cm. Je odolný voči poškodeniu. Dá sa položiť v dvoch vrstvách (nadlak a prekrytie), ale existujú aj jednovrstvové verzie.
  • Cementové omietky - v interiéri sa zvyčajne používajú na zhotovenie omietky na cementovo-vápenné omietky. Zlepšujú priľnavosť a zjednocujú podklad.
  • Rýchlo tuhnúce cementovo-vápenné omietky - ako už názov napovedá, môžu urýchliť dokončovacie práce. Ich stierkovanie je možné približne po dvoch hodinách, pričom pri bežných omietkach treba počkať až niekoľko hodín, pričom hrúbka vrstvy, teplota a nasiakavosť podkladu tu nie sú dôležité.
  • Ľahké omietky - sadrové alebo cementovo-vápenné - obsahujú viac plnív, preto majú nižšiu objemovú hmotnosť. V dôsledku toho sú oveľa efektívnejšie ako bežné. Rovnakým dielom pripravenej hmoty natrieme väčší povrch.
  • Hladké omietky - sadrové, vápenné alebo cementovo-vápenné. Sú to jemnozrnné ekvivalenty bežných omietok. Obsahujú malú frakciu kameniva, takže po položení dávajú hladší povrch, aj keď nie toľko ako dokončovacie nátery.
  • Vápenné omietky - obsahujú aj minerálne kamenivo, prímesi a prípadne farbivá. Vyznačujú sa dlhou dobou tuhnutia a vďaka tomu sú okrem iného menej náchylné na praskanie v dôsledku vysokého počiatočného zmrštenia a dajú sa dlhodobo spracovávať. Majú nízku pevnosť, a preto sú ideálne na aplikáciu na iné, staré omietky. Platí pravidlo, že druhú omietku možno na omietku naniesť len vtedy, ak je slabšia ako prvá.Sú paropriepustné a zaisťujú tak dobrú mikroklímu v miestnostiach. Sú tiež protiplesňové. Majú však nízku odolnosť proti poškodeniu. Okrem ručných vápenných omietok existujú aj strojové omietky.

Za zmienku stojí, že omietky môžu kombinovať rôzne vlastnosti. Nájdeme v nej napríklad ľahké a zároveň rýchloväzné omietky.

Pravidlá nanášania vnútorných omietok

Steny a stropy musia byť suché, zbavené prachu, zaschnutých zvyškov m alty a očistené od mastných škvŕn. Nasiakavé podklady je potrebné napenetrovať, aby z čerstvo nanesenej hmoty nenasávali vlhkosť, a tým ju robia krehkejšou a menej odolnou.

Na vyplnenie dutín v stene je potrebné použiť omietkovú m altu alebo špeciálnu škárovaciu hmotu, minimálne tri dni pred nanesením omietky.

Škáry betón-stena alebo spoje stien z dvoch materiálov musia byť chránené sklotextilnou sieťovinou s 8 mm sieťou. Oplatí sa pokryť celý povrch stropov hustým rebrovým stropom a celý povrch stien komína.

Omietkovú m altu je potrebné opatrne zriediť vodou a pridať v súlade s pomermi uvedenými na obale omietky. Pamätajte, že sypká m alta sa pridáva do vody, nie naopak.

Najskôr sú omietnuté stropy, potom steny. Sadrové omietky sa nanášajú najjednoduchšie, a preto sú medzi dodávateľmi obľúbené. Pred začatím prác však treba všetky kovové prvky na povrchu stien chrániť pred koróziou. Sadra urýchľuje hrdzavenie. Pred tým vás ochráni napríklad jediná maľba olejovou farbou.

Hmota sa rozotrie stierkou a na začiatku sa zarovná takzvanou H záplatou vedenou šikmo k rovine. Drobné nerovnosti sa upravia lichobežníkovou stierkou. Asi po 1,5 hodine, keď omietka začne tuhnúť (čo spoznáte podľa toho, že je matná), jemne ju pokropíme vodou a odblaníme, t.j. uhladíme špongiovým hladidlom. Ak by ste začali chudnúť skôr, výsledkom by boli bublinky na povrchu omietky.Vonkajšie rohy stien sú zabezpečené špeciálnymi rohovými profilmi z pozinkovanej ocele, plastu alebo hliníka. Pred omietaním sa fixujú. Podobne ako sadrové omietky (aj v jednej vrstve) sa aplikujú vápenné omietky. V tomto prípade nie je potrebné chrániť oceľové prvky proti korózii.

Cementové a cementovo-vápenné omietky sa zvyčajne nanášajú v dvoch vrstvách, z ktorých prvá je takzvaný škrabací náter. Ide o vytvorenie spojovacej vrstvy pre ďalšiu vrstvu, ktorá sa nazýva roztrhnutie. Treťou vrstvou bude omietka, ak zistíte, že vám vadí drsnosť povrchu. Po nanesení náteru sa omietka zmatní, teda vyhladí stierkou. Cementovo-vápenné omietky je možné ostro stierať – vtedy je ich povrch drsný – alebo hladké. Pri kladení omietky, dekoratívnej omietky alebo keramických obkladov na cementovo-vápennú omietku stačí ostré stierkovanie. Hladko otretá omietka je taká rovnomerná, že ju možno oblepiť tapetou alebo natrieť.Hladký ako omietka však určite neexistuje.

Na veľkých stenách sa každých 1,5-2 m upevnia nerezové alebo drevené vodiace lišty, ktoré je potrebné odstrániť skôr, ako m alta zatuhne a zaplnia sa po nich prázdne miesta. Aby piesková textúra zmizla, povrch je možné dodatočne uhladiť tak, že ho prekryjeme len "mastným" vápnom a opatrne pretrieme špongiovým hladidlom.

Po položení omietky musí stuhnúť a vyschnúť.

  • Cementové a vápenno-cementové omietky schnú 7 až 14 dní na každý 1 cm ich hrúbky.
  • Sadrové omietky - schnú od 7 do 14 dní, podľa hrúbky ich vrstvy.

Iné môžu mať iný čas schnutia. Nie vždy je to uvedené na ich obale. Vždy však môžete kontaktovať výrobcu alebo distribútora a získať takéto informácie. Kým omietka schne, uistite sa, že steny nie sú vystavené príliš veľkému slnečnému žiareniu.

Je lepšie omietku nesušiť umelo, pretože potom môže zrýchlené tuhnutie spôsobiť náhle zmrštenie, v dôsledku čoho omietka popraská. Miestnosť by mala byť mierne vetraná.

Druhy omietok

Omietka sa nanáša v tenkej vrstve 1-2 mm. Ide len o vytvorenie rovnomerného, hrubého bezzrnného podkladu pre farbu. Táto minimálna hrúbka však znamená, že podklad pre omietku musí byť relatívne rovný, pretože touto metódou nie je možné zamaskovať dutiny väčšie ako 3 mm. Omietku môžete nanášať na akýkoľvek minerálny podklad vrátane betónu. Môže sa pokladať na cementovú, vápenno-cementovú, sadrovú a vápennú omietku - za predpokladu, že má dosť rovný povrch. Neodporúča sa dávať omietku priamo na stenu, nech je jej povrch akokoľvek hladký.

Gładzie sa odporúčajú aj na konečnú úpravu sadrokartónových, g-w, c-w obkladov - ako pripevnených na nosný rošt, tak aj lepených na steny. Existujú rôzne omietky s rôznymi vlastnosťami:

  • Sadrový povrch - vyrobený z jemne mletej prírodnej alebo syntetickej sadry. Prírodné sú belšie a dlhšie viažu, syntetické sú odolnejšie voči mechanickému poškodeniu. Tradičné omietky sú suché zmesi balené vo vreciach. Preto sa musia pred aplikáciou zriediť vodou. Dva kilogramy sadrovej omietky stačia na dokončenie 1 m2 steny s vrstvou 2 mm. Sú paropriepustné. Môžu sa aplikovať ručne alebo strojovo. V miestnostiach s výrazne zvýšenou vlhkosťou, t.j. v práčovniach a sušiarňach, je lepšie neukladať sadrové vrchné nátery. Vďaka svojej nasiakavosti sa môžu odlepiť od podkladu a prasknúť. Sadra koroduje aj oceľ, preto je potrebné oceľové komponenty buď chrániť pred hrdzavením, alebo ich izolovať od omietky. Obyčajne je potrebné položenú omietku ešte obrúsiť a potom je veľké množstvo prachu vznikajúceho pri tomto procese problematické. Preto sa objavili takzvané bezprašné omietky, mokro stierkové.Aby sa však nezaobišli bez ich brúsenia, musia byť usporiadané mimoriadne presne. Odborníci tvrdia, že rovnaký efekt pri zachovaní takej ďalekosiahlej presnosti možno dosiahnuť aj pomocou obyčajnej sadrovej omietky. Bezprašné omietky tuhnú pomalšie ako bežné omietky, takže je viac času na brúsenie povrchu. Bonusom navyše je možnosť vynechať základný náter stien pred maľovaním, čo je v prípade bežných omietok hanebná chyba.
  • Biele omietkové nátery - vyrobené z alabastrovej sadry, vďaka čomu majú výnimočne bielu farbu. Pri maľovaní sa používa menej bielej alebo svetlej farby.
  • Cementové a cementovo-vápenné omietky - nezískate vďaka nim taký hladký a biely povrch ako po použití sadrovej omietky. Ich veľkou výhodou je vysoká mechanická pevnosť. Cementové a cementovo-vápenné omietky je možné na rozdiel od sadrových omietok použiť aj v miestnostiach s vlhkosťou nad 70 %.Sú paropriepustné. Môžu sa aplikovať ručne alebo strojovo. Ich hrúbka po nanesení je cca 1-2 mm. Povrchy upravené cementovou omietkou sa po zaschnutí nebrúsia, takže na dom nebude prášiť.
  • Biele cementové omietky – ide o „belšiu“ odrodu cementových omietok. Svetlejší odtieň je spôsobený bielym cementom.
  • Renovačné cementovo-vápenné omietky - sú vyrábané špeciálne pre investorov na konečnú úpravu starých omietok. Obsahujú vlákna, ktoré zabraňujú vzniku škrabancov a prasklín.
  • Polymérové omietky - sú to výrobky pripravené na použitie - nie je potrebné ich miešať s vodou. Prídavok akrylových živíc zvyšuje ich pružnosť, vďaka čomu je oveľa menej pravdepodobné, že nanesená omietka praskne ako bežná. Preto sa ho oplatí použiť na podklady považované za náročné – sadrokartónový obklad alebo omietka na vyhrievanom povrchu. Navyše je odolnejší voči vlhkosti, poškriabaniu či preliačinám. Jeho hrúbka po aplikácii je cca 1-2 mm.
  • Vápenné omietky - umožňujú získať veľmi hladký povrch. Ľahko sa s nimi pracuje a majú dobrú priľnavosť k podkladu. Je povolené ich používať v miestnostiach s vysokou vlhkosťou. Mali by byť vyhladené za mokra, bez brúsenia, ale brúsenie je prijateľné. Takéto omietky sa neodporúčajú klásť na sadrové podklady. Jednou z ich výhod je väčšia odolnosť proti prerastaniu plesňou ako v prípade iných omietok. Môžu sa aplikovať ručne alebo strojovo. Sú paropriepustné a majú bielu farbu. Umožňujú získať vrstvu nepresahujúcu hrúbku 5 mm.

Pravidlá aplikácie omietok

Pred aplikáciou omietky je potrebné podklad napenetrovať. Keď je nasiakavá, t.j. voda do nej rýchlo prenikne (čo sa dá ľahko skontrolovať), použije sa vyrovnávacia nasiakavosť. Pri nízkej nasiakavosti alebo nasiakavosti podkladu je potrebné ho natrieť spojovacím základným náterom s prídavkom jemného kameniva, zabezpečujúceho drsnosť a tým lepšiu priľnavosť.Musíte tiež vyčistiť steny a stropy od prachu.

Omietanie miesta je možné naplánovať, keď teplota vzduchu v miestnosti neklesne pod 5oC. Najprv ho musíte zmiešať s vodou, ak samozrejme nepoužívate omietku pripravenú na aplikáciu. Suchá zmes sa naleje do čistého vedra už naplneného čistou studenou vodou. Na miešanie hmoty použite vŕtačku so špeciálnou miešačkou na sadru (so zaoblenými rukoväťami). Uprostred miešania si musíte urobiť pár minút prestávku. Hotová hmota sa už nedá navlhčiť. Taktiež je neprijateľné pripravovať novú porciu vo vedre so sušenými zvyškami predchádzajúcej.

Začnete od rohov. Hmota sa tu nanáša hladidlom a následne sa uhladí uhlovým hladidlom. Po druhé, omietka sa položí na strop a potom na steny. Nasledujúce vrstvy nanášajte podľa pravidla „mokré do mokrého“. Každý nasledujúci musí byť tenší ako predchádzajúci a rozmazaný v smere kolmom naň.

Keď omietka vyschne, najlepšie na druhý deň, možno ju prebrúsiť stierkou s brúsnou sieťkou alebo elektrickou brúskou na steny (tzv. žirafa). Cementové omietky alebo tie, ktoré boli dostatočne starostlivo vyrovnané, nie sú brúsené.

Omietka by nemala presiahnuť hrúbku 3 mm, aj keď existujú aj také, ktoré je možné položiť s vrstvou do 5 mm. Po vybrúsení a očistení steny je povrch napenetrovaný a následne dotvorený farbou.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie:

Stavebníctvo