Permakultúra je spôsob obrábania zeme na základe vzorov, ktoré poskytuje príroda. Týka sa to tak makroškály, ako aj jednotlivých činností – napríklad v našej záhrade. Čo je to permakultúrne farmárčenie? Ako založiť a udržiavať permakultúrnu záhradu?
Obsah
- Čo je permakultúra?
- Permakultúra v záhrade - ako začať?
- Permakultúra v záhrade - patenty
Čo je permakultúra?
Permakultúra spája ekológiu, agrolesníctvo, ekologické poľnohospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj. Je to filozofia života s prírodou, nie proti nej. Nekrotíme, ale spolupracujeme pozorovaním, vyvodzovaním záverov a rešpektovaním miesta, kde žijeme.
Filozofia permakultúry ukázala, že sa oplatí siahnuť po skúsenostiach predchádzajúcich generácií. Nájdeme ich v starých publikáciách a v poznatkoch starých rodičov, hoci niekoľko desaťročí márnotratného priemyselného poľnohospodárstva účinne zmazalo stopy udržateľného hospodárenia. Kto dnes chápe, prečo sa kedysi udržiavali okraje polí a na nich rastúce stromy alebo skupiny kríkov, prečo sa cesty vysádzali ovocnými stromami, siali sa obilniny v sadoch, sadili sa ovocné kríky a zelenina?
Prezieravý farmár samozrejme využíval každý centimeter pôdy na pestovanie plodín, ale bol tu aj ďalší dôvod: vzájomné pôsobenie rôznych druhov rastlín a zvierat. Pozorovanie prírody nám umožnilo spoznať mechanizmy, ktoré v nej prebiehajú: cyklickosť vyplývajúcu z ročných období, benefity vyplývajúce z aktivity vtákov, hmyzu, plazov, obojživelníkov a drobných cicavcov. Takéto poznatky sa dedili z generácie na generáciu, ale ich uplatnenie sa ukázalo ako príliš ťažké v moderných spoločnostiach, ktoré potrebujú „rýchlejšie a viac“.
- Hlavné princípy ekologického pestovania zdravých a krásnych rastlín
Ľudia vždy chceli, aby naša práca prinášala lepšie výsledky. A tu sú korene parmakultúry. Začalo to pozorovaním prírody a vyvodzovaním záverov, ktoré boli spojené do troch hlavných princípov.
- Starostlivosť o Zem - analyzujeme, rešpektujeme a prestavujeme hlavné mesto prírody - zabezpečujeme, aby všetky životné systémy mohli prežiť a rozvíjať sa. Šetríme energiu, vodu, necháme žiť všetky organizmy.
- Starostlivosť o ľudí - staráme sa o seba, svojich blízkych, komunitu
- Rozdelenie nadbytku - delíme sa o to, čo máme nadbytočné (nech to slúži Zemi a ľuďom).
Dodržiavaním týchto princípov môžete vytvoriť udržateľnú architektúru a samoregulačné poľnohospodárske systémy, ktoré sú blízke prírodným ekosystémom.
Domáca záhrada pestovaná v súlade s princípom permakultúry
Permakultúra v záhrade - ako začať?
1. Začnime pozorovaním plochy pozemku a jeho okolia.
Ak je to možné, oplatí sa tomu venovať celý rok. Dôležitá je existujúca topografia, druh pôdy, slnečné žiarenie, vodné zdroje a jej odtok, najčastejší smer a sila vetra, zrážky, rozloženie teplôt v území, charakter existujúcej vegetácie. Mali by ste tiež venovať pozornosť krajine a susedstvu, pretože môžu existovať stopy, ktoré vám pomôžu vybrať rastliny na výsadbu. Nezabudnite však nenapodobňovať svojich susedov – každé miesto je jedinečné a vyžaduje si individuálne riešenia.
Skôr ako začneme s projektovaním, urobme inventúru: označte existujúce prvky infraštruktúry a vegetácie na pláne a poznačte si, s akými zvieratami sa stretneme.
- Udržateľná záhrada alebo aká? Zásady udržateľného záhradníctva
2. Konajme tak, aby sme sa usilovali o sebestačnosť.
Používajme materiály a biologické látky z oblasti, kde pôsobíme.
- Vytrhanú burinu a zelené zvyšky pestovaných rastlín treba použiť do kompostu, na naplnenie vyvýšených záhonov, na mulčovanie. Nespaľme sa, lebo takto uvoľňujeme oxid uhličitý obsiahnutý v tkanivách.
- Zbierajme a šetrime vodu: navrhnime záhony tak, aby si ju rastliny zadržali. Zabrániť povrchovému odtoku (obmedziť počet plôch a podľa potreby vybudovať priepustné). Úrodná, dobre štruktúrovaná pôda je prirodzenou zásobárňou vody. Čím menej humusu v nej, tým menej vody zadrží - potom ju zbierajme do nádrží, jazierok a jazierok.
- Rešpektujme prirodzených obyvateľov našej prevádzky.
- Umiestnite kompostovacie nádoby a kompostovacie hromady alebo rozložte kompostovateľný materiál do plytkých priekop. Nie nadarmo sa kompostu hovorí zlato záhradkárov: je zdrojom humusu a - čo je veľmi dôležité - mikroorganizmov, ktoré určujú kvalitu pôdy.
- Nenechávajme pôdu odkrytú, pretože to vedie k jej degradácii. Povrchy záhonov medzi rastlinami mulčujme. Používajme narezané časti rastlín, nastrúhané výhonky, drevnaté konáre, konáre a narezané kmene spracované na štiepku (ak nie sú vhodné na stavbu záhradných stavieb, ako sú podpery pre rastliny, obruby záhonov).
- Minimalizujeme zásahy do pôdy: nekopať, neorať a ani nestúpiť na obrobenú pôdu.
- Pozveme hmyz: sadnime a vysejeme medonosné rastliny, postavme domčeky pre hmyz (stačí dierovaný kmeň, trs slamy alebo kríkové výhonky).
- Nepoužívajme chemické prípravky na boj proti škodcom a hubovým a vírusovým ochoreniam. Účinné sú kašičky, nálevy a výťažky z cesnaku, žihľavy, rebríka, prasličky.
- Chráňte svoje záhradné záhony pred hlodavcami vysadením šachovníc, narcisov a cesnaku, ktoré majú odpudzujúce vlastnosti.
3. Skôr ako záhradu založíme, označme si na pláne rozvojovú zónu.
Referenčným bodom je takzvané centrum aktivít (Zóna 0), teda miesto, kde sa najčastejšie zdržiavame: dom alebo altánok na pozemku. Rozdeľme plochu pozemku na zóny aktivity podľa toho, ako ďaleko sú od stredu. Čím bližšie je dané miesto k stredu, tým intenzívnejšie tam môžeme pôsobiť. V modelovom predpoklade je päť zón, ale ich počet vyplýva z potreby: na malom pozemku môžu vzniknúť dve (oplatí sa však vytvoriť aspoň kúsok zóny 5), na veľkej farme označíme všetky.
- Zóna 1. Najbližšie okolie centra. Sem umiestňujeme prvky vyžadujúce našu častú prítomnosť a značnú aktivitu: zeleninová a bylinková záhrada, skleníky, záhony s jahodami, výsevné záhony. Je to tiež miesto pre malé zvieratá, ako sú králiky, hydina a holuby. Tu používame mulče a hnojivá, zachytávame dažďovú vodu a polievame rastliny.
- Zóna 2. Nachádza sa ďalej od centra, pretože jej nemusíme venovať toľko pozornosti. Je to miesto pre trvácu zeleninu, ovocné kríky, cennejšie ovocné stromy. V tejto zóne môžeme umiestniť aj úle a dokonca aj pastvu pre zvieratá, ktoré nám dávajú mlieko.
- Zóna 3. Toto je oblasť, kde môže byť naša aktivita nízka, preto sa nachádza ešte ďalej od centra. Môže to byť lúka, pasienok pre dospelé zvieratá, ovocný sad, rybník.
- Strefa 4. Zle udržiavaná oblasť: náš les alebo bylinná lúka. Môžeme tu získať palivové drevo, huby alebo bylinky.
- Zóna 5. Oblasť pokrytá prirodzenou vegetáciou. Práve tu môžeme pozorovať prírodu a spoznávať jej mechanizmy.
Permakultúra v záhrade - patenty
- Bylinková špirála, teda špirálovito usporiadaná záplata na kôpke. Vďaka tomuto riešeniu vznikajú rôzne mikroklímy a na jedno miesto môžeme vysádzať rastliny s rôznymi požiadavkami.Čím nižšie idete, tým je pôda vlhšia. Južný svah dostáva veľa slnka, preto je vhodný pre bylinky zo Stredomoria a na severných a východných svahoch dobre porastie mäta.
- Dynamické batérie, t.j. rastliny, ktoré sú hlboko zakorenené, ich výhonky sa dajú použiť na mulčovanie alebo kompost (divízia, rebríček, nevädza).
- Lesná záhrada, t.j. výsadby napodobňujúce štruktúru lesa, ale poskytujúce nám potravu: stromy, ovocné kríky a kríky, viacročná a jednoročná zelenina
- Gilda, teda vysádzanie v skupinách rastlín s podobnými nárokmi na stanovište a vzájomne spolupracujúce (klasickým príkladom je tradičný spôsob severoamerických Indiánov: „tri sestry“, t.j. kukurica, fazuľa a tekvica zasiate spolu Fazuľa sa šplhá po kukurici a tekvica chráni pôdu pred vyschnutím).
Záhrada priateľská k prírode - ako ju vytvoriť?
Hotely a včelie domčeky - ako a kde stavať včelie hotely