Farební, vtipní, niekedy až groteskní záhradní trpaslíci boli donedávna takmer povinným prvkom výzdoby každej nemeckej domácej záhrady, hoci zároveň vzbudzovali množstvo kontroverzií. Oplatí sa umiestniť záhradných trpaslíkov do záhrady?
Záhradní trpaslíci dosiahli vrchol popularity v Nemecku v 18. storočí a v 90. rokoch 20. storočia sa dostali aj do Poľska. Pôvodne sa vyrábali z dreva, no neskôr sa ako praktickejší a elegantnejší materiál ukázala keramika, ktorú napokon nahradil lacný, ľahký, odolný a pohodlný, ale aj dosť nekvalitný plast.
V časoch rozkvetu záhradných trpaslíkov nebola núdza o ich milovníkov, no teraz sa tento trend mení a obľuba práve tejto dekorácie drasticky klesá. Vo svojej domovine dokonca trpaslíkov takmer úplne nahradili vkusnejšie a menej nápadné záhradné dekorácie. Niet sa čomu čudovať, pretože farebné, plastové figúrky nevyzerajú obzvlášť elegantne a mnohí milovníci záhrad ich považujú za nepredstaviteľné gýče a úplne nevkusné. Byť taký tvrdý na tieto zábavné figúrky sa môže zdať oprávnené, ale nie je to úplne fér.
História záhradných trpaslíkov
História záhradných trpaslíkov môže trochu vysvetliť ich popularitu a umožňuje nám lepšie pochopiť, prečo sa tak masovo objavovali v nemeckých záhradách. Predlohou pre záhradného trpaslíka boli baníci ťažko pracujúci pod zemou, preto mnohé figúrky majú doplnky v podobe krompáča, lopaty či kladiva a sú odeté v priestranných pracovných zásterách a špicatých klobúkoch.Farebné, zavalité postavy s bradou odkazovali aj na početné legendy a mýty, ktorých hrdinami boli gnómovia, trpaslíci a trpaslíci. V dávnych dobách sa dokonca verilo, že stretnutie s takouto rozprávkovou postavou predznamenáva šťastie a úspech v živote aj v podnikaní, a keďže šanca na nájdenie skutočného trpaslíka, trpaslíka alebo škriatka bola malá, začali sa štylizované figúrky umiestnené pri domoch. hrať svoju rolu.
Ich obľúbenosť ovplyvnili aj rozprávky nemeckých učencov a spisovateľov bratov Grimmovcov, ktorí svoje knihy vydávali na prelome 18. a 19. storočia, teda v čase, keď bola obľuba záhradných trpaslíkov najväčší. Výrazný podiel na posilnení „trpasličieho“ trendu malo aj filmové štúdio Disney, ktoré na začiatku 20. storočia uviedlo jednu zo svojich najobľúbenejších animovaných produkcií, rozprávku Snehulienka a sedem trpaslíkov.
Keď vezmeme do úvahy toto všetko, možno usúdiť, že záhradní trpaslíci slúžili ako špecifické talizmany, ale aj dekorácie, ktorých cieľom bolo vniesť do záhrady trochu rozprávkového tajomstva, čo viedlo k odpútaniu sa od šedej reality.
Záhradní trpaslíci boli donedávna takmer povinným prvkom výzdoby každej nemeckej domácej záhrady
Trpasličia móda v záhradách
Masovú prítomnosť škriatkov v domácich záhradách možno považovať aj za módu, reprezentujúcu preferencie obyvateľov danej oblasti. Ako každá móda však aj táto prechádza a záhradní trpaslíci miznú z domácich záhrad tak rýchlo, ako sa v nich kedysi objavili.
Nájsť ich pri domoch už dnes nie je také jednoduché a aj keď ešte niekde sú, je to už vo veľmi symbolickej podobe. V súčasnosti sú skôr spomienkou na určitú dobu ako povinným prvkom výzdoby domácej záhrady. Ich miesto zaujali vkusnejšie dekorácie, napr. v podobe kamenných plastík, figúrok z módnych, zhrdzavených kovových, kamenných a keramických nádob a štylizovaného riadu, ako aj recyklované dekorácie (napr.staré bicykle, použité topánky, gumené galoše, drevené sudy, prútené koše, drevené rebríky a pod.).
Rastliny v neobvyklých nádobách. Móda pre recyklované hrnce>
Aj najväčší milovníci záhradných trpaslíkov si namiesto tradičných farebných figúrok často vyberajú figúrky v modernejšom prevedení (napr. jednofarebné figúrky z liatiny alebo kovu, realistické figúrky podobné trpaslíkom z pieskovca alebo betón, alebo zaujímaví, moderní záhradní trpaslíci, ktorých navrhol Joe Velluto). A hoci mnohí veria, že neslávne známi záhradní trpaslíci nie sú a nikdy neboli nejakou obzvlášť vkusnou ozdobou, treba ich robiť poctivo, považovať ich za akýsi symbol a akýsi talizman, ktorý mal vo svojej dobe pre ich majiteľov veľkú hodnotu.
