Čo je to nízkoenergetický dom? Vysvetľujeme výhody takýchto domov a či sa oplatí stavať.
Veľkými výhodami sú bývanie v nízkoenergetických domoch, ktoré sú správne vetrané, udržujú si celoročne primerané tepelné parametre bez toho, aby ste sa museli vzdať určitej vybavenosti. Domy s minimálnou spotrebou energie nie sú v súčasnosti nereálnou predstavou či technickou zaujímavosťou, ale nevyhnutnosťou vyplývajúcou z ekonomických dôvodov a potreby ochrany životného prostredia. Vďaka nim máme šancu racionalizovať spotrebu energie teraz aj v budúcnosti. Stavebníctvo je jednou z najviac plytvavých, energeticky náročných a na životné prostredie najviac znečisťujúcich ľudských činností.Použité materiály a technológie sa líšia náročnosťou na energiu a suroviny potrebné na ich výrobu, preto je potrebné vyberať tie najšetrnejšie. Dôležité je aj to, čo sa stane s budovou na konci jej životnosti a či ju možno recyklovať.
Nízkoenergetický dom: aké sú jeho výhody?
Rozhodnutím pre stavbu nízkoenergetického domu, t.j. s nízkou spotrebou energie, získavame nielen nízke prevádzkové náklady teraz aj v budúcnosti, ale aj mnohé iné výhody.
- Zabezpečenie tepelnej pohody
Hlavnou výhodou nízkoenergetických domov sú tesné a teplé priečky. Práve tieto vlastnosti do značnej miery určujú vysokú úroveň tepelnej pohody, ktorá vo vnútri panuje. Všetky vonkajšie priečky (steny, podlahy, stropy, okná) sa vyznačujú nízkym súčiniteľom prestupu tepla U.Tým je zabezpečená stála a relatívne vysoká teplota vnútorného povrchu priečok.
- Dobrá kvalita vzduchu
Výmenu vzduchu v nízkoenergetických domoch má na starosti systém mechanického vetrania, ktorý nie je závislý od meniacich sa poveternostných podmienok, dodáva čerstvý vzduch neustále a kontrolovane. Navyše je vďaka použitiu filtrov prospešný pre ľudí náchylných na alergie. Neustála výmena vzduchu navyše umožňuje udržiavať primeranú vlhkosť (pod 45%) a znižuje riziko vzniku plesní.
- Vysoký akustický komfort
Čím lepšie izolované a vzduchotesnejšie vonkajšie priečky, tým lepšia akustická pohoda, pretože výrazne tlmia hluk zvonku (vrátane dopravy).
- Dostupnosť za denného svetla
Pre čo najlepšie využitie tepelných ziskov zo slnka v nízkoenergetických domoch sa zväčšuje plocha zasklenia vonkajších priečok. Je to možné vďaka zaskleniu so zvýšenou tepelnou izoláciou, ktoré nespôsobuje také tepelné straty ako okná vyrábané v minulosti. Poskytujú tiež väčší prístup k dennému svetlu, ktoré je mimoriadne dôležité pre našu pohodu a zdravie. A čo viac, umožňuje vám znížiť množstvo elektriny spotrebovanej na osvetlenie.
Koľko stojí výstavba nízkoenergetického domu
Náklady na výstavbu nízkoenergetického domu sú zvyčajne o niečo vyššie v porovnaní s domom, ktorý spĺňa požiadavky súčasných predpisov (daných v technických podmienkach). Je to výsledok zmien, ktoré robíme, aby sme zabezpečili lepšie tepelné vlastnosti budovy. Vonkajšie priečky musia v prvom rade spĺňať predpokladané tepelnoizolačné požiadavky, čo zahŕňa nielen zvýšenie hrúbky tepelnej izolácie priečok, ale aj použitie najlepších materiálov a vhodných riešení konštrukčných detailov, aby sa eliminovali tepelné mosty.
Nákladnou, ale nevyhnutnou investíciou je nákup a montáž kvalitného okenného a dverového stolárstva, mechanická montáž s rekuperáciou tepla, ako aj nákup efektívnejšieho zariadenia na vykurovanie a prípravu teplej vody. Výhody vyššieho energetického štandardu však treba posudzovať počas životnosti, zvyčajne 30 rokov.
Výnosnosť investície do nízkoenergetického domu bola analyzovaná na príklade samostatne stojaceho jednopodlažného rodinného domu s využiteľným podkrovím, bez podpivničenia, s vykurovanou garážou. Objekt je určený pre štvorčlennú rodinu. Vonkajšie vrstvené steny zo silikátových tvárnic zateplených polystyrénom, strop hustý rebrový. Krov strechy drevený, tesársky. Dom s úžitkovou plochou 121,5 m2(20ºC) a garážou s úžitkovými priestormi 26,5 m2(8ºC).Vnútorný objem vykurovanej časti objektu 670,0 m3, faktor tvaru A/V 0,96m-1. Predná časť je orientovaná na sever, nachádza sa vo Varšave. Na vykurovanie a prípravu teplej vody bol použitý kotol na pelety. Suma výstavby základnej verzie, t. j. spĺňajúca požiadavky WT 2017, je 365 000 PLN. PLN.
Analyzovali sa štyri varianty budovy:
1. WT 2017 - splnenie podrobných požiadaviek technických podmienok platných od 1. januára 2017, prijatý ako základný variant.
2. WT 2021 - splnenie podrobných požiadaviek technických podmienok, ktoré budú platiť od 1. januára 2021. 3. Nízkoenergetický štandard
4. Pasívny štandard
V nízkoenergetickom a pasívnom štandarde bola mimoriadna pozornosť venovaná potrebe znižovania tepelných mostov. Okrem toho bol použitý mechanický systém prívodu a odvodu vzduchu s rekuperáciou tepla.To sa týkalo napr. vrátane nákladov na kúpu rekuperátora. Na posúdenie ekonomickej rentability investície bola použitá metodika kumulatívnych nákladov. Kumulatívne náklady pre daný variant sú podľa nej súčtom stavebných nákladov na analyzovaný energetický štandard a diskontovaných prevádzkových nákladov za obdobie 30 rokov. Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady na palivo používané na vykurovanie, vetranie a prípravu teplej úžitkovej vody. a elektrina používaná pomocnými zariadeniami. Predstavujú významnú časť kumulatívnych nákladov. Náklady závisia od konečnej spotreby energie a zdroja tepla. Zmena nákladov súvisí s infláciou a rastúcimi nákladmi na energie. Výdavky súvisiace so servisom systémov ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody považované za rovnaké pre všetky normy. Z vykonanej analýzy vyplýva, že pri využití biomasy všetky varianty spĺňajú požiadavky technických podmienok – súčasných aj budúcich. V prípade nízkoenergetického a pasívneho štandardu sa zvyšujú náklady na výstavbu a prevádzku pomocných zariadení - vzduchotechnická jednotka spotrebováva ďalšiu elektrinu.Na druhej strane sa znížia prevádzkové náklady. Porovnaním kumulatívnych nákladov za analyzované obdobie 30 rokov je možné vidieť, že výstavba nízkoenergetického domu je najrentabilnejšia. Druhý v poradí je pasívny štandard, nasleduje WT 2017 a WT 2021.
Ukazuje sa, že z dlhodobého hľadiska sa vyššie náklady na výstavbu oplatia vďaka nižším prevádzkovým nákladom. Navyše investícia, ktorá zníži budúce prevádzkové náklady, dáva pocit istoty v situácii, keď je ťažké predpovedať, akými finančnými prostriedkami budeme v budúcnosti disponovať, ako sa budú vyvíjať ceny pohonných hmôt a aké budú bude vyzerať všeobecná ekonomická situácia. Stavba nízkoenergetického domu je preto rozumné a bezpečné rozhodnutie.