Musia sa náklady na vytyčovacie konanie vždy rozdeliť medzi vlastníkov susedných pozemkov rovným dielom? Čo na to hovoria súdy?

Obsah

  1. Kto žiada o vymedzenie pozemku?
  2. Aké sú náklady na vytýčenie hraníc nehnuteľnosti?
  3. Prečo sa prípad demarkačných nákladov dostal pred súd?
  4. Ako rozhodol súd o trovách za vymedzenie hraníc?

Procedúra vytýčenia hraníc majetku spočíva v určení priebehu spornej hranice medzi susednými nehnuteľnosťami tvoriacimi samostatnú nehnuteľnosť.Vykonáva ho orgán samosprávy (prednosta obce, primátor alebo prezident mesta), ak nerozhodne, občiansky súd.

Kto žiada o vymedzenie pozemku?

Žiadosť o vytýčenie hranice nehnuteľnosti môže podať vlastník alebo večný užívateľ nehnuteľnosti, ktorý spochybňuje priebeh hranice so susedom.

Vymedzenie hraníc z úradnej moci sa vykonáva, keď je pozemok sceľovaný a rozdelený.

Pravidlo je, že susedia znášajú náklady na vytýčenie z polovice, aj keď len jeden z nich napadol hranice a požiadal o vytýčenie. Výnimky z tohto pravidla sú však možné, na čo poukázal Krajinský správny súd v Białystoku vo svojom rozsudku z 10. mája 2022 (sp. zn. II SA/Bk 123/22).

Aké sú náklady na vytýčenie hraníc nehnuteľnosti?

Náklady na vymedzenie tvoria:

  • plat geodeta a
  • výdavky na vypracovanie máp, iných dokumentov a hraničných značiek.

Prečo sa prípad demarkačných nákladov dostal pred súd?

Rozhodnutie o vytýčení hraníc sa týkalo štyroch parciel, z ktorých prvá patrila piatim spoluvlastníkom, ďalšie dve manželskému páru X a štvrtá manželskému páru Y. Konanie na návrh spoluvlastníkov prebiehalo. prvého pozemku. Počas nej všetky strany odsúhlasili hranicu vyznačenú geodetom a podpísali hraničný protokol.

Podľa starostu vytyčovacie konanie - v súlade s čl. 152 Občianskeho zákonníka - sa uskutočňuje v záujme všetkých vlastníkov (spoluvlastníkov) susediacich nehnuteľností a určená hranica má účinky do budúcnosti nielen v záujme žiadateľa o vytýčenie, ale aj všetkých jej účastníkov. Starosta určil trovy vytyčovacieho konania na 3 700 PLN a vo vydanom rozhodnutí zaviazal všetkých účastníkov konania znášať ich rovnakým dielom:

  • uchádzači (1233 PLN),
  • manželstvo X (1233 PLN),
  • manželstvo Y (1233 PLN).

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť jeden z manželov X. V nej uviedol, že nikdy nespochybňoval hranicu, ktorej priebeh na žiadosť povereného geodeta označil a potvrdil geodetickými značkami, a konanie bolo vedené s cieľom spochybniť predtým stanovené hranice. Podľa jeho názoru ho nemožno zaviazať na náhradu trov konania.

Samorządowe Kolegium Odwoawcze sa vzdal časti rozhodnutia starostu a rozhodol, že spoluvlastníci prvého pozemku (žiadatelia) zaplatia po 555 PLN (spolu 2 775 PLN) a manželstvo Y - 925 PLN. V rozhodnutí sa zdôraznilo, že podmienkou pre predpoklad, že konanie je v záujme všetkých vlastníkov nehnuteľností, je určiť existenciu sporu o hranice. Nedá sa však nastaviť automaticky. V prípade sporu platí zásada, že trovy konania znášajú všetky strany.

Z tohto pravidla však môžu existovať výnimky. Kolégium usúdilo, že v predmetnom prípade vytyčovacie konanie vykonané geodetom nepreukázalo, že by existoval spor o priebeh hraníc.

Spoluvlastníci prvej parcely podali proti rozhodnutiu SKO sťažnosť. Obviňovali okrem iného, že nie je pravda, že medzi stranami neexistuje hraničný spor, pretože X štátov dlhé roky sťažovalo žiadateľom o vytýčenie hranice užívanie nehnuteľností, ktoré vlastnili, a dochádzalo ku konfliktom nimi vyvolané situácie medzi stranami (úprava hraničných tabúľ a plotov, ničenie kríkov a stromov rastúcich na hraniciach), ktoré vyústili až do policajných zásahov.

Ako rozhodol súd o trovách za vymedzenie hraníc?

Súd poukázal na stanovisko Najvyššieho správneho súdu vyjadrené v uznesení zo dňa 11.12.2006 (sp.zn. I OPS 5/06), podľa ktorého orgán verejnej správy pri rozhodovaní o trovách konania o vytýčení , môže - s prihliadnutím na normu čl.152 k.c. - nariadiť uloženie trov za vymedzenie pozemku účastníkom konania, ktorí vlastnia susediace nehnuteľnosti, a nie len účastníkovi konania, ktorý o začatie konania požiadal.

Pravidlo o znášaní nákladov stranami sporu platí bez ohľadu na ich zámery pri začatí hraničného sporu a bez ohľadu na to, ako sa skončí (rozhodnutie o vymedzení hraníc, akt o urovnaní alebo rozhodnutie o zastavení konania a postúpení prípadu okresný súd na posúdenie) .

Súd navyše zdôraznil, že určenie záujmov jednotlivých vlastníkov nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje vytyčovacie konanie, nevychádza z ich individuálneho, subjektívneho prístupu k potrebe vytýčenia hraníc, ale vychádza z objektívnych okolností sprevádzajúcich vymedzenie. Výnimočne, len keď skutočné okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že na podanie návrhu na delimitáciu neboli dôvody (spor vznikol umelo) - možno uvažovať o odklone od pravidla v čl.152 k.c.

Na záver - s odvolaním sa na prejednávaný prípad - súd poukázal na to, že z dôkazov v spisoch a vydaných rozhodnutí nie je možné vyvodiť, o ktorú z vyššie uvedených situácií sa jedná. Prípad bol preto odvolaný.

Odporúčam prečítať si aj:

  • Skontrolujte si register pozemkov a hypoték – ako na to online? Ako sa dostať do pozemkového a hypotekárneho registra konkrétnej nehnuteľnosti?
  • Kto môže do nášho domu vstúpiť bez povolenia a komu to môžeme zakázať?
  • Plánovacie nájomné - obci zaplatíme 30% z navýšenia hodnoty nehnuteľnosti. Dá sa vyhnúť poplatku?
  • Nepríjemný sused na pozemku. Imisie - čo robiť, keď sused ruší pokoj

Kategórie:

Prevádzka domu