Cesta k novej architektonickej podobe nebola jednoduchá. Medzi investormi a architektmi sa viedli búrlivé diskusie. Pôvodne chceli investori, aby bol dom tradičný, no architekti k archetypálnemu tvaru pridali tri kocky, a tak sa z konvenčného stalo progresívne. Návrh domu Marek Chmura, Bartłomiej Hornik/ARCHITEKTURA HORNIK CHMURA

- Štúdiá spravidla prispôsobujú riešenia vkusu investorov, niektoré nápady boli vymazané naraz. Teraz sme vďační. Keď sa pozrieme na návrhy, ktoré sme poslali architektom ako „inšpirácie“ (smiech), vidíme, že zostarli už po niekoľkých rokoch – hovorí pán Robert.- Zamerali sme sa na to, čo bolo módne, a architekti si vybrali to, čo bolo univerzálne a dobre znášalo plynutie času. - Medzi investorom-architektom a manželom-manželkou bolo veľa konceptu a toľko emócií, ale nakoniec sa podarilo dosiahnuť konsenzus - smeje sa Barbara. Architekti sa neobmedzili len na jednoduchý rozhovor s investormi, umne si overili ich skutočný vkus vo vzťahu k tomu, čo deklarujú. Podvedomé a skryté preferencie preveril test s rôznymi neobvyklými otázkami, napríklad ohľadom výberu príboru. Všetko nasvedčuje tomu, že test bol spoľahlivý, pretože investori svorne tvrdia, že dom je funkčne aj esteticky 100% prispôsobený ich očakávaniam.

Fotogaléria: pozrite si fotografie tvaru a interiéru domu

" Wow efekt - veľkolepý otvor, ktorý možno obdivovať zvnútra aj zvonku domu. Dosiahlo sa to pridaním veľkého okna do rohu v obývačke z juhu a presklením protiľahlých stien jedálne"

Klasické a funkčné kocky

- Hlavným kompozičným princípom bolo pridať k tradičnému domu so sedlovou strechou tri kocky, ktoré mali nielen oživiť architektonickú formu, ale plniť aj rôzne funkcie. A tak jeden je garážový blok, druhý je jedáleň a tretí je čiastočne otvorená - zastrešená a uzavretá terasa zo severu - hovorí architekt Marek Chmura. Pridané k hlavnému telu kocky umožnili jej racionálne zaradenie do predĺženého lichobežníkového pozemku. Tak, aby na juhozápadnej strane vytvorila atraktívnu záhradu s intímnou zónou chránenou pred ulicou a umne otvorila interiér domu najatraktívnejšiemu západnému pohľadu - múru lesa. Kľúčovú úlohu v tejto myšlienke zohráva kocka vyčnievajúca smerom na juh - v ktorej je umiestnená jedáleň. Na pozemku nezaberá veľa miesta a premysleným spôsobom ho delí na verejnejšiu časť (z ulice) a súkromnú časť (pri lese). Vďaka tomu môže terasa umiestnená v druhej z kociek lepšie plniť svoje funkcie, pretože sa nachádza v záhradnej zóne.Dôležitú úlohu zohráva aj zasklenie oboch kociek. Blok vystupujúci z boku má veľké okná z východu a západu, ktoré umožňovali vstup slnka do jedálne. Západné presklenie otvára interiér s výhľadom na les. Druhá - umiestnená hlboko v kocke terasy má rovnakú funkciu zobrazenia.

Neštandardné riešenia a "profesionálne" odbočky

Premena tradičného domu, ktorý teraz môžeme obdivovať, by nebola taká pôsobivá, keby nebola venovaná pozornosť detailom. V záujme zachovania čistoty formy a zdôraznenia konceptu sa upustilo od odkvapov a použil sa systém skrytých žľabov a zvodov. Dôležité je aj posunutie osí prízemia a poschodia o 10 cm, ako aj usporiadanie presklenia a dreveného obkladu. Tieto tri dizajnové riešenia určujú, ako je telo domu vnímané. Vďaka nim sa jeho geometria stáva výraznou, na prvý pohľad čitateľnou. Blok má dvojdielnu formu - rozširujúce sa prízemie a nad ním presunuté nadzemné podlažie - vysoké podkrovie / poschodie.Odsadenie medzi podlažiami bolo zdôraznené hnedým pásom dreveného obkladu, ktorý sa tiahne od garážového kubusu cez vstupnú zónu a prechádza za bočným kubusom na fasády terás. Takto drevená stuha umiestnená v podrezaní masívu spája prízemné časti fasády. Nenápadným spôsobom dopĺňa líniu okien. Tmavé drevo aj lazúrovanie vytvárajú hĺbku v kompozícii. - Neštandardné konštrukčné riešenia môžu byť pri výstavbe komplikované na realizáciu, väčšinou však určujú originalitu projektu - hovorí Marek Chmura. - V tomto prípade bolo dôležitým detailom posunutie osí stien prízemia a poschodia za účelom posunutia dreveného pásu späť voči telesu atiky. To skomplikovalo železobetónové práce a montáž skrytých zvodov. Na dosiahnutie efektu v súlade so zámermi architektov bolo potrebné dohliadať na stavebný tím. - Firmy boli zvyknuté pracovať v rámci určitých noriem a keď ich bolo treba prekročiť, nastali problémy - spomína pán Robert.Stalo sa tak napríklad pri výrobe strechy bez odkvapov so skrytými odkvapmi, ktorá bola podrobená ostrej „odbornej“ kritike: „Načo robiť taký rozruch?“ Profesionáli kopali, ale odkvapy sú skryté a strecha bez odkvapov.

Voľby a diskusie

- Výber ateliéru diktovalo naše priateľstvo z detstva a mladosti, pretože sme s Bartekom bývali na jednom sídlisku a boli sme veľmi dobrí kamaráti. Keď sa rozhodovalo o stavbe, výber architekta bol jasný. Skvele sme sa zabavili, smeje sa Barbara. Práve kvôli tejto intimite sa mohli rozprúdiť diskusie o dome bez strachu z prerušenia vzťahu. Najviac emócií vzbudilo členenie interiéru a v ňom použité riešenia. - S manželkou sme bývali v panelákoch a rozmýšľali sme v panelákoch. Riešenia, ktoré fungovali v paneláku, sme sa snažili preniesť do domu a takéto riešenie nie vždy dáva zmysel – hovorí pán Robert. Architekti navrhli priestrannú dennú zónu, zaberajúcu takmer celé spodné poschodie, a nie príliš veľké miestnosti v podkroví/prvom poschodí s malou chodbou.Investori priznávajú, že pri ich vtedajšom „blokovom“ myslení bolo ťažké prijať takéto členenie interiéru domu. Teraz sú radi, že poslúchli rady architektov, pretože rodina spolu trávi veľa času a najčastejšie sa zdržiava v dennej zóne, ktorá má takmer 54 m2. Ďalším dôležitým riešením bolo prepojenie detských izieb posuvnou stenou. Dievčatá ho zvyčajne nechávajú rozložené a hrajú sa v spoločnom priestore. - Posuvná stena medzi detskými izbami je fantastický patent. Vďaka nej vznikla v dome veľká detská zóna – hovorí Barbara. Ďalším dôležitým dizajnovým riešením je spálňa hostiteľov s nezvyčajnou priečkou, ktorá priestor opticky nezmenšuje, pretože nedosahuje až po strop. Pán Robert nebol najskôr presvedčený, no sklonil sa pod silou odbornej argumentácie. - Spálňa je navrhnutá v plnom rozsahu - sú tu dve kolenné steny a dva sklony strechy. Nechceli sme deliť miestnosť plnou stenou na spálňu a šatňu.Mysleli sme si, že je to skvelý nápad vyrobiť svetelnú zástenu, ktorá svojou zlomenou formou pripomína kus nábytku. Vďaka tak nízkej priečke, ktorá je v spálni, vidíme celý priestor podkrovia, nie jeho vyrezaný fragment. Svetlo zo strešného okna šatníka navyše preniká aj do priestoru spálne – hovorí architekt. Veľký význam pre priestrannosť podkrovia / prvého poschodia má aj výška kolennej steny - celých 1,93 m. Vďaka nej je priestor druhého poschodia plnohodnotný, nie je obmedzený šikminami, nespôsobuje nepohodlie pri dosahovaní strešného okna a nespôsobuje problémy s usporiadaním. - Nezvyčajný priestor spálne s pôvodne oddeleným šatníkom je praktický a nepochybne očarujúci - hovorí dnes pán Robert a jeho smiech je tým najlepším komentárom k niekdajšej rebélii a odmietnutiu akceptovať nezvyčajné členenie priestoru spálne.

Vybielené, zvýraznené

- Investori si obľúbili škandinávske domy.Navrhli sme tri konceptuálne dosky v súlade s týmto štýlom. Vybrala sa najľahšia verzia, ktorá nám umožnila zvoliť si hlavný dizajnový smer – hovorí Marek Chmura. Základná farba je biela, ktorú mierne spestruje vybielená sivá stien umiestnených v strede plánu a niektorého nábytku. - Máme radi svetlé interiéry, ale výber bielej určila rada architektov, že s malými deťmi je to najrozumnejšia voľba, pretože biele steny sa najľahšie čistia a renovujú - hovorí Barbara. Absolútnu dominanciu bielej dokazuje vybielená podlaha a nezvyčajne biely krb umiestnený v strede obývacej časti (Jotul s otočným ohniskom a Red Dot Design Awards). V takomto bielom priestore sú takmer v každej miestnosti zreteľne prítomné akcenty z prírodného tmavého dreva, odkazujúce na farbu fasádneho dreva. Drevené akcenty sú nielen nábytok, ale aj otvorené trámy goliera v spálňach a kúpeľniach pod šikminami. Obmedzenie farebnej palety na bielu, svetlosivú a farbu dreva organizuje aranžmán, vnáša do neho dych.Má to aj ďalšiu výhodu – je to takmer doslovný odkaz na farby fasády. Vďaka tomu vzniká spona, ktorá spája architektonickú kompozíciu.

Pani Barbara a pán Robert žili – ako sa hovorí – „v holých interiéroch“. Bola tam len kuchyňa, kúpeľňa a jedna detská izba. Spätne oceňujú, že zdobili, keď už v dome bývali, pretože všetko má tú správnu mieru a je užitočné. Poznajú veľa rodín, ktoré sa presťahovali do kompletne zariadeného domova a teraz plánujú zmenu. Preto dávajú nezvyčajnú radu tým, ktorí premýšľajú o stavbe a stavbe: "neponáhľajte sa s finálnou úpravou." Nuž, každodenný život je najlepším meradlom potrieb, možností a architektúry.

Kategórie:

Stavebníctvo