Certifikát energetickej hospodárnosti má poskytnúť poznatky o energetickej náročnosti budovy. Umožní vám to lepšie pochopiť náklady, ktoré budeme musieť vynaložiť počas užívania budovy.

Obsah

  1. Účel zavedenia energetickej certifikácie budov
  2. Certifikát energetickej hospodárnosti budovy
  3. Certifikát energetickej náročnosti pre definíciu budovy
  4. Kto vydáva energetický certifikát budovy?
  5. Platnosť certifikátu energetickej náročnosti budovy
  6. Zodpovednosti osoby, ktorá vydáva certifikáty energetickej hospodárnosti budov
  7. Budovy podliehajúce certifikácii
  8. Energetická výkonnosť pri navrhovaní budov
  9. Aké údaje obsahuje certifikát energetickej hospodárnosti budovy?
  10. Preukaz energetickej náročnosti budovy ako pomôcka
  11. Ako získať certifikát energetickej hospodárnosti budovy
  12. Ovplyvňuje certifikát hodnotu budovy?

Účel zavedenia energetickej certifikácie budov

Potrebu určiť energetickú náročnosť budov a z dlhodobého hľadiska aj jej obmedzenia si všimla Európska únia prijatím Smernice o energetickej hospodárnosti budov s názvom Smernica EPBD (Energy Performance Buildings Directive - 2002/91 / ES). Jeho primárnym cieľom bolo určiť energetickú klasifikáciu všetkých novopostavených, predaných a prenajatých budov a priestorov v Európe.Dokument prezentujúci energetickú kvalitu budov je tzv certifikát energetickej náročnosti. Smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov si vynútila potrebu zaviesť príslušné právne predpisy smerujúce k zavedeniu povinnej certifikácie budov najneskôr od 1. januára 2009. Smernica však neurčovala prísne, univerzálne pravidlá na hodnotenie energetickej kvality budov. budova - podrobné predpisy stanovujú jednotlivé členské štáty. Definoval len rozsah cieľov, ktoré musia byť dosiahnuté lokálnymi metódami. Z tohto dôvodu sú pravidlá výpočtu špecifické pre jednotlivé krajiny. V Poľsku bola smernica zavedená novelou stavebného zákona z 19. septembra 2007, ktorá obsahuje všetky potrebné informácie o jej implementácii.

Prvotné právne predpisy mali len informovať o energetickej hospodárnosti budov. Nasledujúce predpisy špecifikujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré je možné dosiahnuť pri zachovaní ekonomickej rentability výstavby.Smernica 2010/31/EÚ sa týkala energetickej hospodárnosti nových budov, ako aj existujúcich budov, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú, alebo tých, ktoré prešli významnou obnovou. Zaviazal členské štáty EÚ, aby do 9. júla 2012 upravili svoje národné predpisy o energetickej hospodárnosti budov. Okrem toho od 9. júla 2013 budú musieť všetky postavené budovy spĺňať minimálne normy energetickej hospodárnosti smernice.

Zavedenie energetickej hospodárnosti budov je jedným z krokov v procese zníženia podielu obytných budov na zmene klímy a znečistení ovzdušia. Cieľom je znížiť dopyt po energii v obytných budovách, využívať v nich obnoviteľné zdroje energie, znížiť emisie oxidu uhličitého a iných znečisťujúcich látok do ovzdušia.

V Poľsku bol 29. augusta 2014 prijatý zákon priamo súvisiaci s energetickou hospodárnosťou budov, ktorý čiastočne implementoval Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010.o energetickej hospodárnosti budov a čiastočne Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorou sa menia a následne zrušujú smernice 2001/77/ES a 2003/ 30/EC.

Od roku 2014 sa v Poľsku začal proces sprísňovania technických požiadaviek na obytné budovy, ktorého cieľom je, aby sa všetky nové domy stavali od roku 2021 v energeticky úspornom štandarde.

Na jar 2021 pripravila Rada ministrov návrh novely zákona z roku 2014 o energetickej hospodárnosti budov, ktorých cieľom je zlepšiť efektívnosť systému hodnotenia energetickej hospodárnosti budov. Napriek plánovanému začatiu legislatívnych prác v druhom štvrťroku 2021 projekt stále čaká na spustenie procesu.

Certifikát energetickej hospodárnosti budovy

Energetická kvalita budovy uvedená v certifikáte je údaj o množstve energie potrebnej na prevádzku budovy so zohľadnením všetkých jej prvkov, t.j. konštrukcie, inštalácií a použitých technických riešení.Certifikát je súčasťou technickej dokumentácie zariadenia. Jeho vzor je uvedený v nariadení ministra infraštruktúry a rozvoja z 27. februára 2015 o metodike zisťovania energetickej náročnosti budovy alebo priestorov. Takýto dokument sa zmestí na štyri strany A4 a je zložený tak, aby sa zabránilo jeho neúplnosti. Okrem toho musí byť certifikát vyhotovený aj v elektronickej verzii, identickej s tlačenou verziou.

Kto vydáva energetický certifikát budovy?

Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov z 29. augusta 2014 môžu energetický certifikát budovy vyhotoviť osoby, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

  • mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu;

  • neboli odsúdení za trestné činy proti majetku, dôveryhodnosti dokumentov, ekonomické trestné činy, falšovanie peňazí, cenných papierov, úradných známok ani daňové trestné činy;

  • sú absolventmi vysokoškolského vzdelania a získali titul inžinier alebo magister inžiniera, inžinier architektúry alebo magister inžiniera architekta, inžiniera krajinného architekta alebo magistra inžiniera krajinného architekta, požiarneho inžiniera alebo majstra požiarneho inžiniera ,
  • alebo má ukončené vysokoškolské vzdelanie iné ako uvedené v bode vyššie a postgraduálne štúdium, ktorého študijný plán zahŕňa problematiku energetickej hospodárnosti budov, energetické audity budov, energeticky úsporné stavby a obnoviteľné zdroje energie,
  • alebo mať stavebnú kvalifikáciu na projektovanie v architektonických, stavebných a stavebných, inžinierskych alebo inštalačných špecializáciách.

Zoznam osôb oprávnených vykonávať energetickú hospodárnosť budov nájdete na stránke Ministerstva rozvoja a technológií.

Tento zoznam zahŕňa aj osoby, ktoré predtým získali právo vydávať certifikáty energetickej hospodárnosti na základe vtedy platných predpisov.

V zoznamoch oprávnených osôb môžu byť aj osoby poskytujúce cezhraničné služby na území Poľskej republiky, ktoré sú oprávnené vyhotovovať certifikáty energetickej hospodárnosti v členskom štáte Európskej únie, v členskom štáte Európske združenie voľného obchodu (EZVO) - zmluvná strana Dohody o Európskom hospodárskom priestore a krajina, ktorá uzavrela dohodu s Európskou úniou a jej členskými štátmi upravujúcu slobodu poskytovania služieb.

Je vhodné pripomenúť, že osoba akýmkoľvek spôsobom súvisiaca s procesom výstavby danej budovy, t.j. stavbyvedúci alebo projektant, nemôže pre túto budovu vypracovať energetický certifikát. Vlastník má tiež zakázané vypracovať certifikát pre svoju budovu.

Platnosť certifikátu energetickej náročnosti budovy

Certifikát energetickej náročnosti budovy, známy aj ako certifikát energetickej kvality budovy, je platný 10 rokov od dátumu jeho vydania.Pri modernizácii alebo rekonštrukcii, v dôsledku ktorej sa menia vlastnosti objektu (napr. výmena okien, kotla, zateplenia), by sa však mal preukaz o úžitkových vlastnostiach vyhotovovať nanovo. Toto je povinnosťou investora alebo vlastníka budovy v tejto situácii.

Zodpovednosti osoby, ktorá vydáva certifikáty energetickej hospodárnosti budov

Autor energetického certifikátu by mal:

  • Uchovajte si svoj vlastný energetický certifikát po dobu 10 rokov,
  • uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s vyhotovením certifikátov,
  • doklady (alebo ich kópie) a údaje, na základe ktorých bol energetický certifikát vyhotovený, si uschovajte po dobu platnosti certifikátu.

Budovy podliehajúce certifikácii

V predchádzajúcich predpisoch bolo ustanovenie, že každá nová budova má mať energetický certifikát.Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov z roku 2014 by mal byť takýto certifikát vydaný budove (alebo jej časti), keď je

  • prenajaté,
  • predané.

Nasledovné osoby nepodliehajú takejto povinnosti:

  • chránené pamiatky a budovy,
  • budovy tvoriace miesta bohoslužieb a náboženských aktivít,
  • priemyselné a ekonomické zariadenia, ktoré nie sú vybavené energeticky náročnými inštaláciami, s výnimkou inštalácií zabudovaného osvetlenia;,
  • bytové budovy určené na užívanie nie dlhšie ako 4 mesiace v roku,
  • voľne stojace budovy s úžitkovou plochou menšou ako 50 m2,
  • budovy fariem s EP indexom definujúcim ročný vypočítaný dopyt po neobnoviteľnej primárnej energii nie vyšší ako 50 kWh/(m2∙rok).

Energetická výkonnosť pri navrhovaní budov

Každý projekt nového domu obsahuje jeho energetickú náročnosť vypracovanú podobne ako certifikát. To umožňuje potenciálnemu investorovi zistiť, akú úroveň spotreby energie navrhovaná budova predstavuje. Charakteristika zohľadňuje riešenia prijaté v návrhu, na základe ktorých architekt pripravil jeho energetickú náročnosť. Zatiaľ čo technológia montáže stien a použitého dreva sa nemusia meniť, výber vykurovacích zariadení - áno, pretože často závisí napríklad od miesta. Výber vykurovacích zariadení, riešenia vetrania a klimatizácie je jedným z dôležitých prvkov ovplyvňujúcich energetickú náročnosť budovy, ktorá sa môže počas jej realizácie meniť.

Aké údaje obsahuje certifikát energetickej hospodárnosti budovy?

Certifikát energetickej hospodárnosti budovy je oficiálny dokument. V súlade s nariadením ministra infraštruktúry a rozvoja z 27. februára 2015 o metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov má konkrétnu formu a vzorec.

Základné prvky certifikátu sú:

  • ukazovatele ročného dopytu po:

využiteľná energia,

konečná energia,

neobnoviteľná primárna energia.

Tiež definované ako

  • uhlíkové emisie
  • percentuálny podiel neobnoviteľných zdrojov energie na ročnom dopyte po konečnej energii.
  • Posuvník energie

Dôležitým prvkom certifikátu je obrazová hodnota ukazovateľa potreby primárnej energie (EP) certifikovaného zariadenia prezentovaná vo forme tzv. posúvač. Vyjadruje vypočítanú hodnotu potreby neobnoviteľnej primárnej energie potrebnej na vykurovanie, vetranie, prípravu teplej úžitkovej vody a pohon pomocných zariadení. Nie je to však informácia, ktorá by nám mohla nejakým spôsobom priblížiť skutočné prevádzkové náklady objektu.Hodnota zobrazená na posuvníku nám nehovorí priamo o energetickej účinnosti alebo spotrebe energie budovy. Dosiahnutie dostatočne nízkeho EP je však jednou z technických podmienok, ktoré musia budovy spĺňať. Od roku 2014 došlo k zníženiu hodnoty ukazovateľa EP. Od roku 2021 musia mať novostavby tento ukazovateľ maximálne 70 kWh/(m2.rok).

  • Ukazovateľ potenciálnych nákladov EI

Ďalšia hodnota (na certifikáte nie je až tak vystavená) je hodnota ukazovateľa konečnej energie, teda ročná potreba konečnej energie na jednotku plochy miestností s regulovanou teplotou vzduchu v dome alebo byte. Táto hodnota je odhadom spotreby energie za normálnych prevádzkových podmienok. To znamená, že teoreticky sa dá vynásobiť cenou 1kWh (ale získanou zo správneho paliva), čím sa získajú potenciálne náklady na prevádzku budovy. Takáto konverzia však nebude možná v každom prípade.Konečná energetická hodnota sa vzťahuje na úroveň obnoviteľnej aj neobnoviteľnej energie. Napríklad, keď máme budovu čiastočne napájanú solárnou energiou (napr. solárne kolektory), výsledná energetická hodnota zohľadňuje potrebu energie aj z tohto zdroja a ako vieme, solárna energia nič nestojí. Preto je dôležité, aby výsledky získané na certifikáte interpretoval nezávislý odborník. Len na tomto základe budú potenciálne prevádzkové náklady blízke skutočným. Bez ohľadu na to je hodnota EK jednou z najdôležitejších informácií, ktoré môžeme z certifikátu získať.

  • Podrobnosti

Certifikáty energetickej hospodárnosti budovy obsahujú aj údaje o veľkosti a účele budovy, jej štruktúre, ploche, kubatúre a popis inštalácií použitých v budove.

Dôležité sú podrobné informácie o dopyte po využiteľnej, konečnej a primárnej energii v členení na vykurovanie a vetranie, prípravu teplej vody, chladenie a zabudované osvetlenie.Vďaka percentuálnemu vyjadreniu potreby primárnej, konečnej a využiteľnej energie vieme zistiť, ktoré prvky vykurovania a vetrania, inštalácie teplej vody a pomocných zariadení sú energeticky najnáročnejšie v pomere k celému objektu. To vám umožňuje rozhodnúť o opatreniach na zníženie spotreby energie, ktoré môžu byť uvedené v odporúčaniach pre ekonomicky realizovateľné a technicky realizovateľné zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy (na konci certifikátu).

Preukaz energetickej náročnosti budovy ako pomôcka

Certifikát nám nemá za cieľ klásť ďalšie poplatky a formálne požiadavky, ale predovšetkým rozširovať poznatky o energetickej náročnosti budovy, čo nám umožní lepšie pochopiť štruktúru nákladov, ktoré musíme vynaložiť v procese jej riadenia. Zároveň naznačuje možnosti znižovania nákladov súvisiacich s dodávanou energiou do zariadenia.Okrem toho nízke náklady na energetickú náročnosť budovy môžu byť jedným z prvkov ovplyvňujúcich rozhodnutie o kúpe alebo prenájme danej budovy. Nezabúdajme, že účelom certifikátov nie je ich vydávanie, ale propagácia energeticky úsporných riešení, a tým ochrana životného prostredia.

Ako získať certifikát energetickej hospodárnosti budovy

V prípade predaja alebo prenájmu je potrebné predložiť alebo vydať platný certifikát podľa aktuálneho stavu budovy. Bez ohľadu na to, či pripravujeme certifikát pre novú alebo existujúcu stavbu, dôležitá je projektová dokumentácia. V prípade novostavieb by mali byť zmeny vykonané počas výstavby uvedené v projektovej dokumentácii. Na základe tejto podrobnej dokumentácie a obhliadky miesta energetický poradca vypracuje certifikát. V situácii, keď nemáme kompletnú aktuálnu dokumentáciu zariadenia, môže byť potrebná inventarizácia. Ide však o samostatnú akciu.Energetický certifikát musí byť po modernizácii tiež vydaný nanovo. Certifikát v elektronickej aj tlačenej verzii prikladáme k aktu predaja/prenájmu budovy alebo priestorov. Za uschovanie dokumentu je zodpovedný vlastník budovy.

Ovplyvňuje certifikát hodnotu budovy?

Informácie o prevádzkových nákladoch čoraz viac ovplyvňujú výber projektu alebo budovy. V prípade nových budov môžu údaje o spotrebe energie určiť úpravy v projektoch, ktoré znižujú náklady na neskoršie rekonštrukcie. Navyše informácie v nich obsiahnuté môžu výrazne ovplyvniť cenu objektu. Ak máme na výber z dvoch rovnakých budov, ktoré sa líšia len energetickou náročnosťou, bez váhania kúpime dom s nižšou spotrebou energie. Táto situácia poskytuje základ pre diverzifikáciu budov a projektov z hľadiska energetickej hospodárnosti a energetickej účinnosti. Informácie prichádzajúce zo zahraničia ukazujú, že vplyv energetickej náročnosti na hodnotu budovy neustále rastie spolu s rastom cien energií a tepla.

Kategórie:

Stavebníctvo