Šalát je nenáročná rastlina na pestovanie. Šalát sa preto oplatí pestovať v záhrade alebo na pozemku, najmä preto, že záhony so šalátom vyzerajú veľmi efektne. Ako pestovať šalát v zeleninovej záhrade Koľko vyrastie šalát?

Obsah

  1. Odrody šalátu
  2. Pestovanie šalátu – aké sú požiadavky na šalát?
  3. Kedy zasiať a zasadiť šalát? Koľko vyrastie šalát?
  4. Hlávkový šalát - ľahká a zdravá zelenina

Šalát prišiel do Poľska zrejme už na stole Władysława Jagiełła, no bez veľkého úspechu.U nás sa nadobro ujal v 16. storočí.Odvtedy bolo vyšľachtených okrem najobľúbenejšieho maslového šalátu mnoho ďalších odrôd, ktoré lahodia oku rozmanitými farbami a tvarmi listov a chuti - pestrým príchute.

Odrody šalátu

Medzi týmito odrodami je niekoľko rastlín, ktoré z botanického hľadiska vôbec nie sú šaláty! Ide o rukolu (rukola - patrí do čeľade kapustovitých), jahňací šalát (nazývaný aj jahňací šalát, z čeľade valeriány lekárskej), endiviu a čakanku (menej trpké a efektnejšie vyzerajúce sestry z čakanky).

Pravidlá ich pestovania sa nelíšia od pravidiel „pravého“ šalátu, ktorý patrí do čeľade astrovité. Bežne sa však považujú za šalát a majú podobné nutričné hodnoty.

Pestovanie šalátu – aké sú požiadavky na šalát?

  • Šalátový substrát

Šalát je nenáročná rastlina na pestovanie.Najlepšie sú na to hlinito-piesočnaté pôdy, dobre vyhnojené maštaľným hnojom alebo kompostom (4 kg/m2). Šalát pestovaný s hnojom aplikovaným na jeseň dozrieva skôr a je kvalitnejší v porovnaní s tým, ktorý sa pestuje bez hnoja. Jediné, čo nemá rád, je piesočnatá a suchá pôda - rastie na nej menej chúlostivo a ľahšie strieľa.

  • Stánok so šalátom

Hlávkový šalát tiež nemá veľké požiadavky na pozíciu. Môže rásť na slnečnom alebo polotienistom mieste. V počiatočných fázach pestovania potrebuje veľa svetla. Ale čím je väčšia, tým je pre ňu lepší polotieň.

  • Pestovacia teplota šalátu

Šalát obľubuje chladné podnebie, preto je v horúcom počasí vhodné záhony, kde rastie, zatieniť. Chráni sa tak aj pred predčasným vyraďovaním rastlín do výhonkov súkvetia, ktoré je spôsobené dlhým dňom, vysokou teplotou (nad 20 stupňov Celzia).C) a nedostatok vody.

Hoci šalát potrebuje veľa vody, neznáša prebytočnú vodu v pôde (hlavičky hnijú). Škodí jej aj príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá spôsobuje rýchly rozvoj chorôb.

Je však dôležité mať na pamäti, že podmienky, v ktorých šalát rastie, určujú jeho chuť. Najlepšie listy rastú na úrodnej, humóznej a vlhkej pôde. Sucho ich robí horkými a menej krehkými.

Šalát je perfektná medziplodina

Kedy zasiať a zasadiť šalát? Koľko vyrastie šalát?

Hlávkový šalát je možné pestovať zo semien, alebo - pre urýchlenie zberu - pestovať šalát zo sadeníc, ktoré sa vysádzajú do vlhkej pôdy každých 20 cm.

Semená sa vysievajú od skorej jari do konca leta, aby mali šalát po celú sezónu. Je to jednoročná rastlina s krátkym vegetačným obdobím. Postupný výsev semien v malých množstvách znamená, že aj rastliny zberáme postupne – vyhneme sa tak situácii, keď máme na zber veľa zrelých hláv šalátu naraz.

Šalát nepotrebuje veľké záhony, práve naopak - vyššie úrody dosiahneme pestovaním na malých plôškach a zberom listovou metódou. Na tento spôsob pestovania sa odporúča dubový listový šalát a lollo šalát. Ich semená sa vysievajú každých pár dní počas dvoch mesiacov, počnúc aprílom. Po 2-3 dňoch už môžete vidieť prvé vzchádzajúce rastliny.

Semená sú narezané, pričom medzi nimi zostáva 5 cm. Po 4-8 týždňoch sa listy zbierajú odrezaním 1,5-2,5 cm nad povrchom pôdy. Orezané rastliny sa odrazia a po ďalších 7-8 týždňoch je možný ďalší zber. Toto sa môže opakovať 2-3 krát.

Pozor! Šalát je vhodný na vyplnenie medzier po iných už zozbieraných rastlinách, ako aj na vytváranie okrajov s inými rastlinami (dokonca aj s kvetmi). Ak na ňu spočiatku nie je miesto, môžete ju zasiať aj na záhon a postupne sadenice presádzať tam, kde je to potrebné.

  • Pestovanie šalátu na balkóne. Ako pestovať šalát v nádobách
  • Najobľúbenejšia listová zelenina

Hlávkový šalát - ľahká a zdravá zelenina

Hoci šalát obsahuje 90 percent vody, má veľkú nutričnú hodnotu. Zahŕňa napr. cenné mikroživiny, t.j.: sodík, draslík, horčík, vápnik, mangán, železo, kob alt, meď, zinok, fosfor, fluór, jód, ako aj vitamíny: B1, B2, B6, C, kyselina nikotínová a karotén. Mnohé z týchto látok sú antioxidanty, ktoré chránia pred voľnými radikálmi.

Hlávkový šalát je bohatý na chlorofyl, ktorý má detoxikačný a čistiaci účinok. Na organizmus pôsobí odkysľujúco, obsahuje aj vlákninu a celulózu, ktoré sú zodpovedné za dobré trávenie. Ukázalo sa tiež, že hlávkový šalát má mierne sedatívno-hypnotické účinky, takže jeho veľké množstvá večer zaručujú nielen zdravý, ale aj pokojný spánok. Pri výbere odrôd šalátu stojí za to vedieť, že tie s voľnými, tmavozelenými listami obsahujú viac vitamínov ako ostatné.

Pozor! Šalátové listy z priemyselných plodín môžu v dôsledku intenzívneho hnojenia obsahovať veľké množstvo dusičnanov (veľa závisí od výrobcu a ním používaných spôsobov pestovania). Ak sa chceme vyhnúť škodlivým účinkom chemikálií, šalát vypestovaný na vlastných záhonoch bude nepochybne zdravší.

V našich záhradách pestujeme rôzne odrody šalátu

Kategórie:

Záhrada