Vízia platiť čo najnižšie účty za vykurovanie domu je lákavá, ale stojí za to dôkladne analyzovať dôsledky voľby – energeticky úsporného alebo pasívneho domu. Rozdiely sú výrazné. Správne okná sú dôležitým bodom.

Ako sa pasívne a energeticky efektívne budovy líšia od ostatných?

Najjednoduchšie sa povie, že za pasívny dom sa považuje dom, ktorého ročná potreba energie na vykurovanie nepresiahne 15 kWh/m2a dopyt po takzvaná primárna energia (potrebná na vykurovanie, ohrev vody, prevádzku domácich spotrebičov) 120 kWh/m2Pre porovnanie, „len“ energeticky efektívne domy nepotrebujú na vykurovanie viac ako 40 kWh/(m2·rok) a bežné domy aj 180 kWh/(m2rok). Pasívne domy musia byť dobre izolované a takmer 100% vzduchotesné. Vďaka tomu tieto malé časti tepla generované v ich izbách zohrejú obyvateľov a nepreniknú von cez podizolované plochy.

Návrh energeticky úsporného a pasívneho domu

Z hľadiska architektúry je energeticky efektívna a pasívna budova výrazne odlišná od klasickej. Takéto konštrukcie sa vyznačujú jednoduchým korpusom, bez arkierov, vikierov a balkónov – pretože tieto miesta je veľmi ťažké správne izolovať a utesniť. Nie všetky energeticky úsporné domy však musia byť postavené na obdĺžnikovom pôdoryse a musia mať jedno- alebo dvojšikmú strechu (ako pasívne domy). Len treba pamätať na to, že pre energetickú efektívnosť bude vždy najlepší čo najnižší pomer A/V určujúci pomer vonkajších priečok k objemu domu (to je prípad domov s kompaktným telom).

Denná zóna je samozrejme umiestnená na slnečnej (južnej) strane. Čím väčšie okná tam dáme, tým väčšie budú zisky zo slnečného žiarenia. V pasívnom dome sa dokonca odporúča južnú stranu plne zaskliť. Zároveň je potrebné obmedziť zasklenie na severnej strane a v pasívnom dome je najlepšie ho úplne „uzavrieť“. Zo severu sú navrhnuté technické miestnosti, sociálne zariadenia, kuchyne a chodby.

Vnútri budovy by ste sa mali vyhýbať garážam. Ak niečo, nech sú umiestnené v prístavbe štrukturálne oddelenej od zvyšku alebo tvoria samostatnú budovu. Prvkom, na ktorý treba pri návrhu myslieť, sú však pohyblivé okenné kryty. Veľké okná na získanie slnečného svetla sú užitočné v zime, v lete dokážu premeniť dom na skleník.

Z čoho by mal byť pasívny a energeticky úsporný dom?

Je jedno, z čoho staviame steny alebo strechu.Každá budova môže spĺňať požiadavky na energeticky efektívny alebo pasívny dom. Tepelnoizolačné a tesniace materiály sú dôležitejšie ako stavebný materiál. Od hrúbky izolačného materiálu závisí, aké teplé budú naše priečky. Móda energetickej efektívnosti určite poteší výrobcov tepelnoizolačných materiálov, pretože sa ich na stavbu používa viac ako doteraz a ak je to také množstvo ako zvyčajne, tak ide o najkvalitnejšie materiály s čo najnižším súčiniteľom tepelnej vodivosti λ.

Zateplenie stien sa zlepší použitím pomerne hrubej vrstvy tepelnej izolácie. Ak by sme na zateplenie pasívneho domu použili obyčajný polystyrén, hrúbka vrstvy by dosiahla 35-40 cm. V prípade grafitového polystyrénu s najnižším koeficientom λ (až 0,031 W/(m K)) bude hrúbka cca 25 cm. Aby obálka spĺňala štandard pasívneho domu, mala by mať súčiniteľ prechodu tepla U maximálne 0,15 W/(m2·K). Pre energeticky efektívny dom je to 0,20 W/(m2·K).

Pozri tiež:

  • Projekty pasívnych a energeticky úsporných domov z kolekcie Murator>

Okná pre pasívne a energeticky úsporné domy

Okná v domoch s nízkou potrebou energie by túto energiu mali získavať zo slnečného žiarenia, ale zároveň spôsobovať čo najmenšie tepelné straty. Vhodné umiestnenie okien – hoci veľmi dôležité – nezaručuje úspech. Je nutné použiť okenné stoly so zvýšenými tepelnotechnickými parametrami.

Od 1.1.2017 platia technické podmienky, za ktorých súčiniteľ prestupu tepla Uwpre celé okno nemôže byť vyšší ako 1,1 W/(m2.K). Od roku 2021 sa požiadavky opäť sprísnia a maximálny faktor bude len 0,9 W/(m2.K). Predpokladom technických podmienok platných od roku 2021 je, že všetky novopostavené domy by mali byť energeticky efektívne.Pre okná pasívneho domu však koeficient prestupu tepla Uwnemôže byť vyšší ako 0,8 W/(m2.K).

Okná s Uwnie väčším ako 1,1 W/(m2.K), t.j. spĺňajúce minimálne požiadavky súčasných predpisov , su to naozaj dobre zaizolovane priecky. Rámy, t.j. okenné profily s Uw≤ 1,1, sú často vyrobené z profilov bez tepelných výplní, ktoré majú koeficient Ufaj 1,3 W/( m2.K). Aby sa dosiahlo adekvátne zateplenie celého okna, stačí do týchto chladnejších profilov osadiť teplé dvojkomorové balíky, teda trojdielne balíky s Ug=0,5 W/(m2.K). Rámy by potom mali mať aspoň 70 mm. Výrobcovia najteplejších okien kombinujú teplé profily s trojsklom.

Na trhu sú profily triedy A a B. Prvé z nich majú vonkajšie steny s hrúbkou minimálne 2,8 mm. Okno z nich bude odolnejšie a tuhšie.To môže byť dôležité pri veľkom zasklení. O niečo menšiu hrúbku majú vonkajšie steny lacnejších profilov triedy B. Mnohí odborníci z priemyslu sa domnievajú, že profilov z tejto triedy sa netreba báť, pretože životnosť rámov je daná napríklad aj kvalitou zvarov a posily. Súčiniteľ prestupu tepla profilov je pri malých oknách najdôležitejší, pretože v tomto prípade majú významný podiel na ploche okna. To isté platí pre dvojkrídlové okná, najmä v porovnaní s jednokrídlovými oknami rovnakej veľkosti, pretože ak zrátate povrch všetkých rámov, môže to byť veľmi veľké.

Najobľúbenejšie sú dvojkomorové zasklenia s koeficientom prestupu tepla Ug=0,5 alebo 0,6 W/(m2.K ). Okná sú osadené sklami s hrúbkou 4 mm. V balení s tromi sklami majú dve tabule povlaky s nízkymi emisiami. Obaly s nízkou hodnotou Ug umožňujú postaviť väčšie okná s dobrou tepelnou izoláciou.Zabezpečujú tiež vysokú priepustnosť svetla, dobré osvetlenie interiéru a tepelné zisky zo slnečnej energie.

Niekedy môže rozhodnúť, či okno bude vyhovovať súčasným požiadavkám, použitie teplého plastového dištančného rámika namiesto bežnej hliníkovej rozpery. Pri dvojkrídlových oknách je to dôležitejšie, pretože rámov je viac a zasklenie musí byť po obvode podopreté dištančnou vložkou. Štandardná hliníková rozpera má lineárny koeficient prestupu tepla Ψ=0,07 W/(m2.K). Teplé rámy z plastov majú koeficient ψ=0,04 a tie najteplejšie dosahujú φ 0,031.V energeticky úsporných oknách si stále môžete dovoliť dištančné podložky s o niečo vyšším koeficientom ψ. V pasívnych oknách by mala byť čo najnižšia, pretože je dôležité vyhnúť sa lineárnym tepelným mostom aj v oknách.

Pri výbere okien niekedy stačí na dosiahnutie požadovanej úrovne tepelnej izolácie zmeniť konfiguráciu zasklenia a rozperiek. Aby okno dosiahlo požadovanú izoláciu, je možné použiť mnoho variant konštrukcie profilov a zasklenia.

Treba si uvedomiť, že veľké zasklenie, potrebné na získavanie energie v energeticky úsporných a pasívnych domoch, môže spôsobiť tepelné straty aj v dňoch, keď nie je slnečno. Preto je potrebné takéto okná vybaviť krytmi, ktoré budú chrániť pred únikom tepla, napríklad žalúziami, roletami, sieťkami. Kryty môžu byť vyrobené z dreva, textilných alebo plastových materiálov, hliníka. Zisk zo zavedenia takýchto riešení je merateľný. Vonkajšie rolety môžu napríklad znížiť súčiniteľ prestupu tepla oknami o 15% pri neizolovaných profiloch a dokonca o 30%, keď sú ich profily zateplené.

Ako vykurovať nízkoenergetické domy

Vykurovacia inštalácia v energeticky efektívnom dome sa výrazne líši od inštalácie v pasívnom dome. V energeticky efektívnom dome je potrebný bežný vykurovací systém, ale výkon použitých zariadení môže byť nižší ako v štandardnom dome. Je dobré, že zdrojom tepla je ekonomický kondenzačný kotol alebo tepelné čerpadlo, ktoré využíva energiu zo zeme, vody alebo aj vzduchu.Radiátory by mali mať malú kapacitu vody, aby inštalácia rýchlo reagovala na meniace sa potreby tepla. Potrubie by malo byť izolované, aby sa predišlo tepelným stratám a mali nad nimi plnú kontrolu.

V pasívnom dome nie je prakticky žiadny vykurovací systém Základným predpokladom koncepcie pasívneho domu je znížiť potrebu tepla na jeho vykurovanie do takej miery, aby bolo možné dodať potrebné množstvo tepla vhodným vykurovaním. ventilačný vzduch. Ventilačný systém potom preberá úlohu vykurovacieho systému. Malé množstvo tepla (výhrevný výkon len 10 W/m²) sa potom dodáva ohrievaním vzduchu vháňaného do miestností. V najjednoduchšom variante slúži na tento účel ohrievač vzduchu umiestnený v hlavnom potrubí prívodu vzduchu. Môže byť poháňaný tepelným čerpadlom. Používa sa aj na prípravu teplej úžitkovej vody.

Testy tesnosti

Ako zistiť, či už postavený dom možno klasifikovať ako pasívny alebo energeticky úsporný? To musí okrem iného potvrdiť skúška tesnosti, teda Blower Door Test.Takéto meranie informuje o skutočných parametroch budovy. Oplatí sa to urobiť, najmä preto, že prezradí pravdu o presnosti vyhotovenia priečok domu a zároveň nie je dosť nákladné uvažovať o jej vynechaní. Podiel na cene takejto štúdie je zlomok percenta všetkých nákladov vynaložených na stavbu domu.

Test sa štandardne vykonáva dvakrát – pred dokončením budovy a po úplnom dokončení budovy. Zariadenie, bez ktorého by merania nemohli prebiehať, je špeciálny ventilátor. Väčšinou sa umiestňuje do vchodových dverí do objektu tak, aby jeho montážna konštrukcia tesne vypĺňala otvor. Ventilátor, ktorý nasáva vzduch z miestností, vytvára podtlak a následne ho vháňa - pretlak. To vám umožňuje určiť, kde a do akej miery, napriek tesne uzavretým oknám a dverám, vzduch nekontrolovane vstupuje a opúšťa budovu.

Stupeň vzduchotesnosti domu je určený koeficientom n50.Udáva nám, koľkokrát sa za hodinu úplne vymení vzduch medzi budovou a jej okolím, pri tlakovom rozdiele 50 Pa (ekvivalent sile vetra 5 na Beaufortovej stupnici). V pasívnom dome by hodnota koeficientu n50 nemala byť vyššia ako 0,6 [1/h], často je aj pod 0,3 [1/h]. V energeticky úspornej budove nemôže byť hodnota n50 vyššia ako 1,0 [1/h]. Po skúške dostane investor protokol a pri úspešnom výsledku skúšky aj certifikát tesnosti.

Čo ak výsledkom testu sú netesnosti? Nič stratené. Zvyčajne sa dajú odstrániť a test zopakovať. Výsledky skúšky vzduchotesnosti je možné použiť pri výpočtoch na určenie energetickej náročnosti budovy.

Partneri

Kategórie:

Stavebníctvo