Rímsky šalát je menej známy príbuzný maslového a ľadového šalátu. Chuťou a všestrannosťou použitia nie je oproti nim horší a zároveň je zdravší, odolný voči mrazom a ľahšie sa pestuje. Ako pestovať a starať sa o rímsky šalát?

Aké sú vlastnosti rímskeho šalátu?

Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longif.webpolia, synonymum Lactuca sativa var. romana), známy aj ako šalát s dlhými listami, sa vzhľadom líši od maslového či ľadového šalátu, ktoré sú skôr zaoblenými hlávkami, keďže tvorí pretiahnutá hlávka, zložená ružica dlhých tuhých listov, svetlozelená až tmavozelená, u niektorých odrôd aj červenkastá.Čepeľ listu rímskeho šalátu je chrumkavá, mäsitá a má jasný, zreteľne označený, stuhnutý hlavný nerv. Chuť rímskeho šalátu je sladšia a jemnejšia ako u iných šalátov, preto je tak vhodný na priamu konzumáciu.

Najobľúbenejšia listová zelenina: druh, pestovanie, použitie

Rímsky šalát je na živiny najbohatšia odroda šalátu. Starí Rimania používali rímsky šalát nielen do jedál, ale pre bohatstvo zdraviu prospešných ingrediencií s ním aj zaobchádzali ako s liekom.

Rímsky šalát je známy aj ako dlholistý šalát

Prečo pestovať rímsky šalát?

Rímsky šalát je zelenina obsahujúca množstvo cenných živín, ktoré ovplyvňujú správne fungovanie organizmu vrátane srdca. Jeho listy obsahujú okrem iného vitamíny C, K, A (veľa betakaroténu), B1, B5, B6, B7 a B9.Okrem toho rímsky šalát obsahuje zdravú vlákninu, omega-3 mastné kyseliny a minerály ako chróm, vápnik, meď, horčík, mangán, molybdén, železo, draslík a fosfor. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C a betakaroténu pomáha konzumácia rímskeho šalátu predchádzať oxidácii cholesterolu. Ak k tomu pridáme vlákninu, vitamín B9 (kyselinu listovú) a v nej obsiahnutý draslík, ukáže sa rímsky šalát ako skvelá zložka stravy, ktorá zabraňuje mŕtviciam a infarktom, no zároveň redukuje voľné radikály zodpovedné za vznik rakoviny. bunky. Rímsky šalát je veľmi obľúbenou ingredienciou do šalátov (napr. známy Caesar šalát), na sendviče a výbornú oblohu k jedlám.

Pestovanie rímskeho šalátu a starostlivosť

Šaláty sú zvyčajne jednoročné rastliny, ktoré sa rozmnožujú výsevom semien. To isté platí pre rímsky šalát.

Na pestovanie rímskeho šalátu je najlepšie zvoliť slnečné stanovište s priemernou alebo úrodnou, humóznou pôdou s pH 6-7,5 (mierne kyslá až mierne zásaditá).Rímsky šalát je najlepšie pestovať v prvom roku po hnoji alebo v kompostovaných pôdach. Môže sa zasiať priamo do zeme na neskorší zber. Najoptimálnejší čas výsevu je apríl a máj - zvyčajne sa za najpriaznivejší považuje apríl. Semená sa umiestnia do pôdy (napríklad do pripravených drážok) nie hlbšie ako 1 cm. Ak je zasiate semená zabezpečená teplotou aspoň 15 stupňov Celzia (alebo vyššou), zvyčajne vyklíčia do 5-7 dní.

Pre rýchlejšiu úrodu na jar sa rímska rasca pestuje zo sadeníc, ktoré sa pripravujú v zime - na prelome januára a februára. Semená sa vysievajú do debničiek naplnených zmesou rašelinovej zeminy a piesku a potom sa umiestnia do miestnosti s teplotou nad 15 stupňov C (zvyčajne 16-20 stupňov C). Keď sadenice objavia a vytvoria prvé 2-4 listy, napichnú sa do malých kvetináčov. V marci môžete mladé rímske šaláty zasadiť buď pod fóliové kryty, alebo priamo do zeme (v polovici apríla).V tomto období nezabúdajte chrániť mladé sadenice pred prípadnými silnejšími mrazmi.

Ako pripraviť sadenice šalátu. Pestovanie šalátu zo sadeníc

Rímsky šalát nevyžaduje intenzívnu závlahu - stačí zalievať mierne, aby rastliny nepreschli (substrát by mal byť mierne vlhký, nie však premočený). Vďaka silnému koreňovému systému rastlina toleruje mierne vysušenie. Nadmerná zálievka a podmáčaná pôda prispievajú k výskytu hubových chorôb.

Môžete zbierať jednotlivé listy (napr. v prípade malých odrôd) alebo celé rastliny s koreňmi. Samozrejme, najlepšie listy zbierame ešte pred rozkvitnutím rastliny (neskôr sú listy nevkusné) a šaláty by sa nemali nechať kvitnúť, aj keď potom môžu vyzerať veľmi malebne.

Hlávkový šalát v domácej zeleninovej záhrade. Pestovanie šalátu v záhrade

Populárne odrody rímskeho šalátu

V predaji je veľa odrôd rímskeho šalátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov. K dispozícii sú:

  • mini odrody - dorastajúce do výšky cca 15-20 cm, napr. 'Rosaine'
  • midi odrody - do 30 cm vysoké, napr. 'Amadeus' alebo 'Saturnas',
  • maxi odrody - dorastajúce do výšky 40 cm, napr 'Barracuda' alebo 'Chiquina'.

Zaujímavé odrody rímskeho šalátu so zeleným listom zahŕňajú 'Blonde Maraichere', 'Liwia' a 'Parris Island'.

Pestovanie rímskeho šalátu v nádobách

rímsky šalát možno úspešne pestovať aj v kvetináčoch a nádobách. Len je potrebné dodržať termín sejby a zabezpečiť správnu teplotu. Pri amatérskom pestovaní rastliny pestované v nádobách nevyžadujú prihnojovanie (v prípade potreby stačí organické, prírodné hnojivo raz týždenne).

Kategórie:

Záhrada