Vyvlastnený vlastník stráca svoje práva k nehnuteľnosti. Môže sa to však pokúsiť získať späť. Kedy môžem očakávať vrátenie vyvlastneného majetku? Vždy sa to oplatí?

Vrátenie vyvlastnených nehnuteľností - ak je to možné

Podľa čl. 136 sek. 1 a čl. 137 zákona o správe nehnuteľností môže predchádzajúci vlastník alebo jeho dedič požiadať o vrátenie vyvlastnenej nehnuteľnosti v dvoch prípadoch:

  • keď sa má vyvlastnený majetok použiť na iný účel, ako je uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení;
  • keď sa vyvlastňovaný majetok považuje za nadbytočný na účel uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení.

Z toho vyplýva, že zásadný význam má cieľ uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení. Ak je to presne uvedené (napr. výstavba štátnej cesty), nebude problém s určením, či sa cieľ dosiahol alebo nie.

Často sa však, najmä pri starších zákonoch, stáva, že v rozhodnutí nie je uvedený účel alebo je definovaný veľmi všeobecne, napríklad výstavba sídliska - bez uvedenia, či sa má pozemok využívať na budovy, cesty, technickú infraštruktúru, či oddychové zóny pre obyvateľov. Takáto situácia veľmi sťažuje správne konanie, pretože kým nie je presne určený účel vyvlastnenia, nie je možné vydať rozhodnutie o vrátení nehnuteľnosti.

Najlepším dôkazným prostriedkom sú spisy prípadu, ktorý sa skončil vydaním rozhodnutia o vyvlastnení, ale môžete použiť čokoľvek, čo je v súlade so zákonom, napríklad výpovede svedkov, ktorí sa zúčastnili na rozhodnutí alebo zastupovali strany konania.

Vrátenie vyvlastneného majetku – keď je majetok považovaný za nadbytočný

Ak sa nehnuteľnosť považuje za nepotrebnú na účel uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení, čl. 137 sek. 1 zákona o správe nehnuteľností. Podľa nej k tomu dôjde, keď:

  • napriek uplynutiu 7 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení neboli začaté žiadne práce súvisiace s realizáciou tohto cieľa alebo
  • napriek uplynutiu 10 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení sa tento cieľ nepodarilo naplniť (POZNÁMKA! Na základe nálezu Ústavného tribunálu zo dňa 13.3.2014 toto ustanovenie stratilo svoju platnosť záväzné v rozsahu, v akom sa za nadbytočný majetok považuje majetok vyvlastnený pred 27. májom 1990, na ktorý bol účel uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení dosiahnutý pred podaním žiadosti o vrátenie, najneskôr však do 22. septembra 2004).

Premisa uvedená v prvom bode nastáva vtedy, keď nehnuteľnosť zostane nezmenená, t.j. v stave, v akom bola v čase vyvlastnenia - bez začatia prác súvisiacich so stavebnými prácami v zmysle ustanovení zákona č. stavebného zákona, t.j.: začatie realizácie (aspoň čiastočnej) hlavnej investície, ako aj realizácia (aj len čiastočnej) infraštruktúry tejto investície a inštalácia zariadení, bez ktorých by investícia podliehajúca vyvlastňovaniu nemohla naplniť plánované funkcie.

Je vhodné vedieť, že v konaní o vrátenie nehnuteľnosti nie je podstatné, z akého dôvodu sa investícia nerealizovala, a ak s realizáciou účelu vyvlastnenia súviseli nejaké stavebné práce, sa neprihliada na to, či boli realizované na základe stavebného povolenia.

V judikatúre správnych súdov sa vychádzalo z toho, že lehoty na vrátenie prebytočných nehnuteľností by nemali súvisieť s vyvlastnením vykonaným pred nadobudnutím účinnosti predpisov upravujúcich tieto termíny, t.j. ročné obdobie od 1. januára 1998.a 10 rokov od 22. septembra 2004. To znamená, že ak rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť, napríklad 3. januára 2000, vzťahuje sa naň lehota 7 rokov, nie lehota 10 rokov.

Keď vyvlastnený vlastník súhlasil s predajom nehnuteľnosti

Vrátenie nehnuteľnosti, ktorá sa stala nadbytočnou, je možné požadovať nielen vtedy, keď k vyvlastneniu došlo rozhodnutím, ale aj vtedy, keď k nemu došlo na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti pred samotným vyvlastňovaním podľa osobitný postup ustanovený v čl. 6 zákona z 12. marca 1958 o zásadách a spôsobe vyvlastnenia nehnuteľností (zákon o vyvlastnení) alebo v jeho priebehu. Ústavný tribunál vo svojom náleze z 12. decembra 2017 uznal predmetné ustanovenie - v rozsahu, v akom vylučuje právo domáhať sa predchádzajúcim vlastníkom alebo jeho dedičom vrátenia nehnuteľností nadobudnutých Štátnou pokladnicou alebo územným samosprávnym celkom. dohodou, keď sa nehnuteľnosť stala verejne nepotrebnou odôvodňujúcou jej nadobudnutie - v rozpore s 21 ods.2 v spojení s čl. 31 sek. 3 a čl. 64 sek. 1 a 2 Ústavy Poľskej republiky.

Dokedy môžete požiadať o vrátenie vyvlastnených nehnuteľností

Vyvlastnený majetok sa zo zákona nikdy nevracia. Vždy je potrebná žiadosť bývalého vlastníka alebo jeho dediča.

Vyvlastnenie majetku na výstavbu cesty: kedy k nemu môže dôjsť>

Osoby oprávnené požiadať o vrátenie peňazí musia samy dohliadať na uplynutie vyššie uvedených lehôt (uvedených v § 137 ods. 1 zákona o správe nehnuteľností) a keď k tomu dôjde, podať žiadosť starostovi príslušný na umiestnenie nehnuteľnosti. Ak sa žiadosť nepodá, možno nehnuteľnosť použiť na iný účel, ako je uvedený v rozhodnutí o jej vyvlastnení. Právo na vrátenie prebytočnej nehnuteľnosti zanikne, ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení uplynulo 20 rokov a oprávnená osoba v tejto lehote nepodala žiadosť.

Keď nemožno vrátiť vyvlastnený majetok

Nárok na vrátenie prebytočnej nehnuteľnosti tiež nie je oprávnený, ak predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona o správe nehnuteľností, t.j. pred 1. januárom 1998, došlo k predaju nehnuteľnosti alebo právo bolo naň zriadené doživotné užívacie právo v prospech tretej strany a toto bolo zverejnené v katastri nehnuteľností a hypoték (§ 229 zákona o správe nehnuteľností).

Príslušný orgán by však mal oznámiť predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho dedičovi, ktorý ju vlastní, o úmysle použiť ju na iný účel, ako je uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení podľa vôle predmet. Zároveň by ho mal informovať o možnosti jej vrátenia alebo jej časti alebo podielu na nich (§ 136 ods. 2 zákona o správe nehnuteľností).

Ak nie je možné zistiť adresu predchádzajúceho vlastníka alebo jeho dediča, oznámenie sa vykoná formou oznámenia.Zverejňujú sa na obdobie 3 mesiacov vystavením v sídle príslušného orgánu a umiestnením na jeho webovej stránke vo Vestníku informácií pre verejnosť (BIP). Na druhej strane, informácie o oznámení by mali byť zverejnené prostredníctvom oznámenia v miestnej tlači, ktoré bude pokrývať aspoň oblasť, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza (článok 136 ods. 3).

Keďže takéto oznámenia si často nevšimnú tí, ktorí by z nich mohli mať úžitok, je dôležité viesť dedičské konanie.

Ak oprávnená osoba nepodá žiadosť o vrátenie peňazí do 3 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia alebo odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynula lehota na oznámenie, právo na vrátenie peňazí zaniká.

Stáva sa aj to, že vyvlastňovaný majetok bol použitý na iný účel, ako je uvedený v rozhodnutí bez súhlasu bývalého vlastníka alebo jeho dediča, alebo dokonca bez pokusu o jeho získanie.

Bohužiaľ, ak sa v rámci tohto užívania zmenil vlastník alebo večný užívateľ, šanca na vrátenie nehnuteľnosti je mizivá. A to z toho dôvodu, že za porušenie povinnosti získať povolenie na užívanie nehnuteľnosti na iný účel nie je uložená sankcia, ktorá by umožnila oprávneným osobám odvolať účinky činností, ktorými s nehnuteľnosťou nakladajú. Občianskoprávna zmluva uzavretá v rozpore s touto povinnosťou sa považuje za platnú. Občianske súdy naznačujú, že zmluva by bola neplatná, ak by bola v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, pričom zákaz užívania nehnuteľnosti na iný účel ako na účel vyvlastnenia je relatívny. Závisí to od vôle bývalého vlastníka alebo jeho dediča, ktorý musí požiadať o vrátenie peňazí. Preto v prípade predaja vyvlastňovanej nehnuteľnosti alebo zriadenia doživotného užívacieho práva k nehnuteľnostiam majú osoby oprávnené požadovať vrátenie nehnuteľnosti len nárok na náhradu škody.

Vrátenie vyvlastnených nehnuteľností sa nie vždy oplatí

Vrátenie vyvlastnenej nehnuteľnosti, jej časti alebo podielu na nej alebo jej časti podlieha vráteniu predtým priznanej náhrady alebo náhradnej nehnuteľnosti (§ 136 ods. 3 zákona o správe nehnuteľností). Z tohto dôvodu nemusí byť výhodné získať práva na vyvlastnený majetok.

Peňažná náhrada podlieha indexácii, ale jej výška nemôže byť vyššia ako trhová hodnota nehnuteľnosti ku dňu vrátenia, a ak ju nemožno určiť, nesmie byť vyššia ako jej reprodukčná hodnota (článok 140 ods. ) zákona o správe nehnuteľností ). Ak k pozbaveniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dôsledku vyvlastnenia došlo pred 5. decembrom 1990, upravená náhrada nesmie presiahnuť 50 % aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti (§ 217 ods. 2 zákona o správe nehnuteľností).

V prípade zníženia alebo zvýšenia hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku úkonov na nej vykonaných po jej vyvlastnení - napríklad výstavba budov - sa upravená náhrada zníži alebo zvýši o sumu rovnajúcu sa do rozdielu hodnoty zistenej ku dňu vyvlastnenia a ku dňu vrátenia.Neberie sa však do úvahy vplyvy vyplývajúce zo zmeny účelu nehnuteľnosti v územnom pláne a zmien v jej okolí (§ 140 ods. 4 zákona o správe nehnuteľností).

Ak bol ako kompenzácia priznaný náhradný majetok a platba v hotovosti, obe musia byť vrátené. Výška doplatku sa určuje podľa rovnakých pravidiel ako pri náhrade škody, avšak s tým, že maximálna výška po indexácii sa rovná rozdielu medzi hodnotou vráteného majetku a hodnotou náhradného majetku ku dňu návratnosti. Pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti sa neprihliada na vplyvy vyplývajúce zo zmeny miesta určenia v územnom pláne a zo zmien okolia nehnuteľnosti. V prípade zníženia alebo zvýšenia hodnoty náhradnej nehnuteľnosti sa uplatňujú doplatky v hotovosti vo výške rozdielu hodnoty tejto nehnuteľnosti ku dňu vrátenia ( 140 ods. 5 Nehnuteľnosti Zákon o riadení).

Vrátenie náhrady je možné rozdeliť na splátky - maximálne na 10 rokov.

Právny základ:

  • Zákon z 21. augusta 1997 o správe nehnuteľností (t.j. Zbierka zákonov z roku 2020, bod 65, v znení neskorších predpisov).

Kategórie:

Prevádzka domu