Ako nainštalovať podlahové kúrenie: krok za krokom. Vyrobiť dobre fungujúci systém podlahového vykurovania je náročnejšie ako inštalácia s klasickými radiátormi – vyžaduje si viac zručností od inštalatéra, je drahšia a náchylnejšia na chyby, ťažko sa opravuje po stavbe a dokončovaní interiéru.

Väčšina hotových architektonických projektov obsahuje systém ohrevu vody s radiátormi, takže ak chcete mať v niektorých miestnostiach alebo v celom dome podlahové kúrenie, je potrebné prerobiť vykurovaciu inštaláciu. V dome postavenom podľa individuálneho projektu sa dá všetko naplánovať hneď.

Návrh inštalácie vodného podlahového kúrenia

Projektant určí počet okruhov a veľkosť jednotlivých vykurovacích platní ako aj trasu potrubí - ich dĺžku, rozstup a usporiadanie. Odporúčaný priemer potrubia závisí od dĺžky slučky. Ak sa na vytvorenie dlhej slučky použijú rúry príliš malého priemeru, odpor prúdenia bude príliš veľký a obehové čerpadlo môže mať problémy s jeho prekonaním. Potom podlaha nedosiahne nastavenú teplotu a v miestnosti nebude dostatok tepla.

Systém podlahového vykurovania by nemal bežať pod niektorými prvkami odolných zariadení, napríklad krbom a veľkým a masívnym nábytkom, pretože by mohlo dôjsť k jeho prehriatiu a v dôsledku toho aj poškodeniu. Teplo vyžarované touto časťou inštalácie by tiež nebolo správne využité. Preto pred položením podlahy a najlepšie pred vytvorením jej dizajnu by umiestnenie takýchto predmetov v interiéroch mali určiť budúci používatelia.

Zavádzanie architektonických zmien pri stavbe domu (posunutie priečky, predelenie miestnosti alebo prepojenie miestností, zmena umiestnenia krbu a pod.) je bežnou praxou. Ak ovplyvnia priebeh inštalácie podlahového vykurovania, treba opraviť aj jeho návrh, ale väčšinou to tak nie je. Systém podlahového vykurovania, ktorý bol náhodne upravený, nebude správne fungovať a nemusí poskytovať podmienky, ktoré sa od neho očakávajú.

Inštalačné práce by sa mali začať vo vhodnej fáze výstavby alebo rekonštrukcie domu. V novopostavenom dome - po uzavretí škrupiny. V zrekonštruovanom dome môže byť inštalácia vodného podlahového vykurovania problematická z dôvodu súvisiaceho zvýšenia úrovne podlahy. Jeho celková hrúbka s vykurovaním a podlahou je minimálne 18 cm (10 cm izolácia z tvrdého polystyrénu, 6,5 cm hrubá cementová mazanina, 1,5 cm hrubá terakota s lepiacou m altou).Ak sú interiéry nízke, dodatočné zníženie výšky nemusí byť prijateľné.

Ako nainštalovať podlahové kúrenie: príprava podkladu a izolácia

Podlahové kúrenie sa najčastejšie robí za mokra - potrubia položené na vrstve izolácie sú pokryté betónovým podlahovým podkladom, nazývaným aj poter alebo poter.

Podklad, zvyčajne z chudého betónu rozprestretého na zemi (v prípade podlahy na zemi) alebo strope, je potrebné dôkladne vyrovnať, vyhladiť a očistiť, aby na nich položené tepelnoizolačné dosky priľnuli dobre po celej ploche. Ak po zaťažení následnými vrstvami vyčnievajú, môžu sa zdeformovať a potom je veľmi pravdepodobné, že poter praskne a poškodí rúry v ňom uložené. Izolačný materiál musí byť vhodný na izoláciu podláh.

Podklad zhotovený na zemi je potrebné dodatočne chrániť izoláciou proti vlhkosti z polyetylénovej fólie.

Tepelná izolácia podlahy je tvorená tuhými polyuretánovými alebo polystyrénovými doskami s hustotou minimálne 20 kg/m3 alebo minerálnou vlnou stuženou živicou.

Ak ide o obyčajné dosky, ktoré nie sú z výroby chránené proti vlhkosti, treba na ne natrieť stavebnú fóliu. Vhodnejšie je použiť špeciálne dosky chránené proti vlhkosti a potiahnuté viacvrstvovou fóliou z hliníka odrážajúceho tepelné žiarenie a s rastrom uľahčujúcim kladenie potrubí v pravidelných intervaloch. Dosky sa nalepia na fóliu a celé sa to zroluje. Rúry sa k takejto izolácii pripevňujú špeciálnymi držiakmi (sponami), aby sa pri ukladaní podlahovej podložky nepohybovali. Rukoväte majú ostré hroty, ktoré sa ľahko zapichujú do izolácie.

Dobrým riešením je aj systémová izolácia vo forme tvrdých polystyrénových dosiek s pravidelne rozmiestnenými chlopňami, medzi ktoré sa vtláčajú rúrky. Jazýčky - ako mriežka vytlačená na fólii - pomáhajú udržiavať správnu vzdialenosť a držia potrubie, ktoré už nie je potrebné upevňovať k zemi.

Bez ohľadu na použité dosky je potrebné dbať na to, aby sa poter nedostal medzi ne. Je dobré ich zlepiť širokou lepiacou páskou.

Podlahové rozvody podlahového kúrenia by mali byť izolované lepšie ako v interiéroch vykurovaných klasickými radiátormi, aby sa čo najmenej tepla z inštalácie vyžarovalo do zeme alebo do miestnosti na nižšom poschodí.

V domoch s priemernou potrebou energie na vykurovanie sa na stropy medzi vykurovanými podlahami, ktoré nie sú bežne tepelne izolované, oplatí položiť päťcentimetrovú vrstvu polystyrénu.

V podlahe na zemi pripravenej na podlahové kúrenie nesmie byť vrstva izolácie tenšia ako 15 cm.

Montáž podlahového kúrenia: dilatačné škáry

Doska s podlahovým kúrením nesmie prísť do kontaktu s konštrukčnými prvkami budovy. Medzi ním a stenami nechajte medzery - takzvané dilatačné škáry.

Rovnaké medzery je potrebné použiť aj na oddelenie jednotlivých miestností s podlahovým kúrením a na rozdelenie podlahy v jednom interiéri na menšie časti, ak je veľmi veľký (má stranu dlhšiu ako 7 m alebo plochu väčšiu ako 30 alebo 50 m2 v závislosti od typu podkladu) a zložitého tvaru (napríklad L alebo U).

Nechránená doska by mohla prasknúť v dôsledku expanzie spôsobenej zahrievaním.

Kombinácia podlahového kúrenia s tradičnými radiátormi

Dilatačné škáry sú vyplnené takzvanou okrajovou izoláciou zo špeciálnej penovej polyetylénovej pásky s hrúbkou cca 1 cm. Musí priľnúť k stene po celej dĺžke a v rohoch a siahať až po dokončovaciu vrstvu (pokiaľ nie je trvalo pripevnená k podlahe). Nemal by sa nadmerne naťahovať, aby sa nezmenšila jeho hrúbka (dilatácia by mala byť aspoň 0,5 cm). Pri ukladaní poteru by sa to potom mohlo roztrhnúť.

Ani poter nemôže ísť za pás.

Na zhotovenie dilatačných škár môžete použiť aj drevené pásiky, ktoré sa po vytvrdnutí poteru odstránia.

Inštalácia podlahového kúrenia: tesné potrubie bez prípojok

Systém podlahového vykurovania musí byť dokonale tesný, najmä na miestach, ktoré sú po montáži neprístupné, t.j. v potere. Aby sme si boli istí, že to tak bude, malo by byť vyrobené z ohybných rúrok vyrobených zo zvitku takej dĺžky, aby každý obeh pozostával výlučne z jedného úseku potrubia. Pod vrstvou poteru nebudú žiadne škáry, ktoré by boli vystavené netesneniu aj pri maximálnej opatrnosti.

Plastové rúry sú najbežnejšie. Dôležité je, aby mali takzvanú antidifúznu bariéru zabraňujúcu prieniku kyslíka.

Pri výrobe podlahového vykurovania sa potrubia formujú do slučiek a spájajú sa s rozdeľovačmi s prípojkami, ku ktorým sa pripájajú tvarovky vhodné pre zvolený potrubný systém. Počet pripojení musí zodpovedať počtu vykurovacích slučiek. Začiatok každej slučky musí byť pripojený k prívodnému rozdeľovaču, do ktorého sa privádza vykurovacia voda zo zdroja tepla (kotol, tepelné čerpadlo), a koniec - k spätnému rozdeľovaču, ktorý "zhromažďuje" vodu vracajúcu sa z podlahy. inštaláciu a odvádza ho do zdroja tepla.

Rozstupy potrubí sa volí podľa veľkosti potreby tepla v miestnosti a teploty vody v inštalácii. Treba brať do úvahy aj izolačné vlastnosti podlahy.

Rozstup rúr je zvyčajne 10 až 20 cm. Čím sú menšie, tým je teplota podlahy rovnomernejšia.

Rúrkové slučky sú tvarované do špirál alebo meandrov. Mali by byť vyrobené z jedného potrubného úseku a - kvôli tlakovým stratám - nie dlhšie ako 150 m Na 1 m2 sa položí priemerne 5-6 m vykurovacieho potrubia.

Ktoré rúry zvoliť na podlahové kúrenie>

V takzvaných okrajových zónach (pri vonkajších stenách, pod oknami) môžu byť rúry uložené hustejšie (každých 10 cm). Je to spôsob, ako poskytnúť viac tepla a zmierniť pocit chladu v blízkosti studených povrchov okien a vonkajších stien.

Spôsobom, ako zintenzívniť ohrev okrajových zón, môže byť aj položenie rúr do meandru zo strany vonkajšej priečky.

V kúpeľni pod vaňou, sprchovým kútom a stojatou záchodovou misou a v kuchyni pod stojacími skrinkami by podlahové kúrenie nemalo byť položené vôbec. V spálňach sa oplatí vyhnúť sa trvalo vstavaným skriniam.

Odolná podlahová doska na vykurovanie

Anhydritové potery, hrubovrstvové cementové samonivelačné potery a cementové potery so zvýšenou pružnosťou sú vhodné na pokládku na vyhrievané podklady.

Vrstva cementového poteru pokrývajúceho systém podlahového vykurovania by nemala byť menšia ako 60-70 mm, z čoho 50 mm musí byť nad potrubím. V prípade anhydritovej m alty stačí 35 mm.

Zle položený cementový podklad možno vyrovnať samonivelačným poterom. Poter na vyrovnanie podbitia musí byť – rovnako ako samotný podsyp – vhodný na použitie na vyhrievaný podklad.

Teplota vody na prívode podlahového kúrenia: ako ju znížiť>

Vykurovanie je možné zapnúť najskôr po troch týždňoch, počas ktorých prebehne takzvané dochucovanie základu. Po ňom musí nasledovať fáza ohrevu spočívajúca v postupnom zvyšovaní teploty vody napájajúcej systém a následne jej pomalé znižovanie.

Kategórie:

Rekonštrukcia