Navrhujeme, na čo si dať pozor, ak zistíme, že máme darovať pozemok na výstavbu cesty. Vyvlastňovacie konania vedené úradníkmi sú často chybné.

Môže sa zdať, že k vyvlastňovaniu nehnuteľností už nedochádza a majetok je tým najchránenejším právom. Medzitým zákon o správe nehnuteľností venuje tejto inštitúcii celú kapitolu (články 112-126) a okresní guvernéri stále vydávajú rozhodnutia o zbavení vlastníkov ich práv.

Kedy môže byť majetok vyvlastnený

Vyvlastnenie nehnuteľnosti môže prebehnúť v dvoch prípadoch:

  • keď sa nehnuteľnosť nachádza v oblasti určenej v miestnom územnom pláne rozvoja na verejné účely;
  • keď bolo na nehnuteľnosť vydané rozhodnutie o určení umiestnenia účelovej investície.

Preto sa oplatí zapojiť sa do konaní smerujúcich k vydávaniu týchto aktov a priebežne sledovať, či sa na našom pozemku bude nachádzať verejný účel.

Čo môže byť príčinou vyvlastnenia nehnuteľnosti - verejné účely

Vyvlastnenie nehnuteľnosti je povolené napr. na tieto verejné účely:

  • pridelenie pozemkov pre verejné, cyklistické a vodné cesty, výstavbu, údržbu a stavebné práce týchto ciest, zariadení a zariadení
  • verejná doprava, ako aj verejná komunikácia a signalizácia;
  • pridelenie pozemkov pre železničné trate, ich výstavbu a údržbu;
  • pridelenie pozemkov pre letiská, zariadenia a zariadenia letových prevádzkových služieb vrátane približovacích plôch a výstavba a prevádzka týchto letísk a zariadení;
  • výstavba a údržba kanalizačných potrubí, potrubí a zariadení na prenos alebo rozvod kvapalín, pary, plynov a elektriny, ako aj iných zariadení a zariadení potrebných na používanie týchto potrubí a zariadení;
  • výstavba a údržba verejných vodovodov, zber, prenos, čistenie a zneškodňovanie odpadových vôd, ako aj zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov vrátane ich skladovania;
  • výstavba a údržba zariadení a zariadení na ochranu životného prostredia, nádrží a iných vodných zariadení na zásobovanie vodou, reguláciu prietokov a protipovodňovú ochranu, ako aj regulácia a údržba zariadení na odvádzanie vody a odvodňovania vo vlastníctve Štátnej pokladnice alebo samosprávy územné jednotky;
  • výstavba a údržba priestorov úradov úradov, správy, súdov a prokuratúr, verejných vysokých škôl, federácií vysokých škôl a vedeckých subjektov, štátnych škôl, kultúrnych inštitúcií štátnej a miestnej samosprávy, ako aj verejného zdravotníctva zariadenia, materské školy, domy sociálnej starostlivosti, zariadenia výchovnej starostlivosti, športové zariadenia;
  • výstavba a údržba zariadení a priestorov potrebných na plnenie záväzkov v oblasti poskytovania univerzálnej služby spoločnosťou Poczta Polska, ako aj ďalších zariadení a priestorov súvisiacich s poskytovaním týchto služieb;
  • výstavba a údržba objektov a zariadení potrebných pre potreby obrany štátu a ochrany štátnej hranice, ako aj na zabezpečenie verejnej bezpečnosti vrátane výstavby a údržby útvarov na výkon trestu odňatia slobody, väzníc a zariadení pre mladistvých;
  • prieskum, oceňovanie, ťažba ložísk nerastných surovín krytých banským majetkom;
  • zriaďovanie a údržba cintorínov;
  • zriaďovanie a ochrana národných pamätných miest;
  • vyčlenenie pozemkov pre verejne prístupnú samosprávu: pešie trasy, námestia, parky, promenády či bulváre, ako aj ich úprava vrátane výstavby či rekonštrukcie.

Čo je to vyvlastnenie? Čo je

Vyvlastnenie nehnuteľnosti spočíva v odňatí alebo obmedzení rozhodnutím, vlastníckeho práva, práva doživotného užívania alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti (napr. vecné bremeno alebo nájom). Nie vždy teda vyvlastnenie znamená odňatie nehnuteľnosti. Môže spočívať aj v obmedzení napríklad možnosti zastavania časti pozemku.

Dôležité je, že vyvlastnenie majetku je posledná možnosť. Možno ho uskutočniť len vtedy, ak verejné účely nemožno dosiahnuť iným spôsobom ako odňatím alebo obmedzením práv k nehnuteľnostiam a tieto práva nemožno nadobudnúť dohodou (čl.112 sek. 3 zákona o správe nehnuteľností).

Orgán, ktorý vedie vyvlastňovacie konanie, musí preto vždy preukázať, že investíciu nie je možné realizovať bez vyvlastnenia. Ak sa to nepreukáže, k vyvlastneniu by nemalo dôjsť.

Aké sú minimálne vzdialenosti od hranice pozemku>

Nehnuteľnosť možno vyvlastniť len v prospech Štátnej pokladnice alebo územnej samosprávy. Preto neexistuje možnosť, aby sa vyvlastnenie uskutočnilo v prospech iného subjektu, napríklad súkromného investora, ktorý vyhral súťaž na realizáciu investície na verejný účel.

Oplatí sa vedieť, že vyvlastnenie sa môže týkať celého majetku alebo jeho časti. Ak sa však vyvlastnenie vzťahuje na časť nehnuteľnosti a zvyšná časť nie je vhodná na riadne užívanie na súčasné účely, vlastník alebo večný užívateľ nehnuteľnosti môže požiadať - podľa čl. 113 sek.3 zákona o správe nehnuteľností - odkúpenie tejto časti dohodou Štátnej pokladnice alebo územného celku (podľa toho, v prospech koho sa vyvlastnenie uskutoční). Aby sa tak stalo, vlastník musí preukázať, že zvyšnú časť nemôže užívať tak ako doteraz. Tu je dôležitý spôsob, akým bola parcela skutočne využívaná, nie jej účel v miestnom územnom pláne rozvoja.

Ak je na pozemku napríklad rodinný dom a časť záhrady je vyvlastnená, tak jeho vlastník nemôže požadovať odkúpenie zvyšnej časti pozemku s odvolaním sa na skutočnosť, že v miestnom územný plán bol určený pre materskú školu a na jeho realizáciu je potrebný priestor pre detské ihrisko.

Vyvlastnenie nehnuteľností: vedenie rokovaní

Konanie vo veci vyvlastnenia nehnuteľnosti vedie príslušný miestny guvernér. Riadi sa pri tom ustanoveniami správneho poriadku s prihliadnutím na ustanovenia zákona o správe nehnuteľností.

Začatiu vyvlastňovacieho konania však musia predchádzať rokovania o nadobudnutí práv k nehnuteľnostiam dohodou. Tieto rokovania vedú medzi starostom (ak sa má vyvlastnenie uskutočniť ex offo v prospech Štátnej pokladnice) alebo predsedom/primátorom/predsedom mesta ako výkonným orgánom územnej samosprávy (ak ide o vyvlastnenie sa uskutoční na žiadosť tejto jednotky) a vlastníkom alebo trvalým užívateľom nehnuteľnosti, ako aj osobou, ktorá má obmedzené vecné právo k nehnuteľnosti. Počas rokovaní môže byť ponúknutá náhradná nehnuteľnosť (článok 114 ods. 1 a 2).

Práve v štádiu vedenia rokovaní sa objavuje najviac chýb, ktoré ovplyvňujú správnosť celého vyvlastňovacieho konania. Po prvé, rokovania sú rokovania, nie vnucovanie vlastnej vôle. Všetky strany by preto mali mať rovnaké práva a právo predkladať svoje návrhy alebo upravovať už predložené návrhy.V praxi sa úrad opakovane obracia na subjekt, ktorý má byť vyvlastnený, s jednostranným návrhom, ktorý možno len prijať alebo odmietnuť.

Čo a ako kúpiť stavebný pozemok? Realitný expert odpovedá>

Úrad napríklad pošle list vlastníkovi pozemku, že pozemok kúpi za 1 PLN za 1 m2 Na konci listu je za súhlas sa považuje informácia, že do 7 dní od doručenia listu nebudú vznesené námietky. Takýto postup úradu je neprijateľný, pretože nedáva druhému účastníkovi rokovania možnosť pripomienkovať, upravovať návrh alebo prezentovať svoj vlastný. Takéto praktiky sú tzv fingované rokovania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona o správe nehnuteľností.

Okrem toho treba pamätať na riadne splnomocnenie zástupcov strán v situácii, keď sa na rokovaniach zúčastňujú oni, a nie samotné strany.

Rokovania o vyvlastnení môžu prebiehať 2 mesiace, a ak v tejto lehote nedôjde k podpisu príslušnej zmluvy, budú prerušené a príslušný orgán - starosta - bude môcť začať správne konanie vo veci vyvlastnenia (čl.115 sek. 2).

Kedy a ako sa začína vyvlastňovacie konanie

Tieto konania sa začínajú dňom doručenia oznámenia zmluvným stranám alebo dňom uvedeným v príslušnom oznámení vyvesenom na obecnom úrade. To znamená, že lehoty na vybavenie veci začínajú plynúť až od tohto dňa a nie - ako v iných správnych konaniach - odo dňa doručenia návrhu na začatie konania úradu.

Vlastníci nehnuteľností, ktorých sa konanie týka, musia vedieť, že starosta podá na súd návrh na zverejnenie začatia vyvlastňovacieho konania v pozemkovom a hypotekárnom registri a ak nehnuteľnosť nemá pozemok a registra hypoték, podať oznámenie o začatí tohto konania k existujúcemu súboru dokumentov. Ak k vyvlastneniu nedôjde, je starosta povinný bezodkladne požiadať o výmaz tohto zápisu z pozemkovej knihy alebo podať príslušné oznámenie do zbierky listín.

Informácie v tejto súvislosti sa okamžite objavia aj v elektronickej verzii katastra nehnuteľností a hypoték dostupnej cez internet. Preto nemá zmysel pokúšať sa nehnuteľnosť predať bez toho, aby ste prezradili, že proti nej prebieha vyvlastňovacie konanie.

V každom vyvlastňovacom konaní sa musí konať správne pojednávanie. Nesplnenie tejto povinnosti je závažným porušením zákona. Starosta je povinný zaslať stranám písomné predvolanie na pojednávanie tak, aby sa k nim dostalo aspoň sedem dní vopred.

Aké sú dôsledky vydania rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľnosti

Po ukončení konania a rozhodnutí, že nehnuteľnosť alebo jej časť treba vyvlastniť, vydá starosta príslušné rozhodnutie. Účastníci konania majú potom právo odvolať sa na vojvode do 14 dní od doručenia rozhodnutia.

Dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza vlastnícke právo k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na Štátnu pokladnicu alebo územný samosprávny celok.Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu starostu, nenadobudne právoplatnosť minimálne dovtedy, kým odvolací orgán nevydá rozhodnutie (potvrdí napadnuté rozhodnutie, t. j. vyhlási, že vyvlastnenie je správne). Jedine rozhodnutie guvernéra bude mať prívlastok konečnosti.

Podobne k prevodu práva doživotného užívania na Štátnu pokladnicu alebo na územný celok dochádza dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení tohto práva. Pokiaľ nebolo zriadené právo doživotného užívania k pozemku vo vlastníctve toho, pre koho sa vyvlastnenie uskutočnilo, toto právo zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Konečné rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľnosti je podkladom pre zápis do pozemkového a hypotekárneho registra. Vykonáva sa na žiadosť starostu alebo výkonného orgánu miestnej samosprávy (ak bol majetok vyvlastnený v prospech tejto jednotky).Po určitom čase dostane vlastník nehnuteľnosti list týkajúci sa výmazu jeho práva z pozemkového a hypotekárneho registra vedeného k nehnuteľnosti.

Je vhodné vedieť, že vyvlastňovaný majetok až do jeho využitia na účel, na ktorý k vyvlastneniu došlo, sa na jeho žiadosť prenajíma predchádzajúcemu vlastníkovi. Tzn., že aj po vyvlastnení je možné nehnuteľnosť ďalej užívať, avšak za odplatu a len do začatia realizácie investície, v rámci ktorej k vyvlastneniu došlo.

Vyvlastnenie vlastníckeho práva a trvalé užívanie má dôsledky aj pre ľudí, ktorí nehnuteľnosť užívali na základe zmlúv. Podľa čl. 123 sek. 2 zákona o správe nehnuteľností nájom, nájom alebo výpožička a trvalá správa vyvlastňovanej nehnuteľnosti zaniká uplynutím troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Dovtedy môžete nehnuteľnosť naďalej využívať.

Čo nájdeme v rozhodnutí o vyvlastnení nehnuteľnosti

Rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľnosti by malo zahŕňať:

  • určenie účelov, na ktoré sa nehnuteľnosť vyvlastňuje;
  • určenie predmetu vyvlastnenia uvedením označenia nehnuteľnosti podľa katastra nehnuteľností a hypoték alebo súboru listín a podľa katastra nehnuteľností;
  • určenie práv podliehajúcich vyvlastneniu;
  • označenie vlastníka alebo trvalého užívateľa nehnuteľnosti;
  • označenie osoby, ktorá má obmedzené vecné práva k nehnuteľnosti;
  • záväzok poskytnúť náhradné ubytovanie;
  • určenie výšky kompenzácie.

Rozhodnutím o vyvlastnení môžu byť okrem toho zriadené potrebné vecné bremená a povinnosť vybudovať a udržiavať vhodné zariadenia na predchádzanie nebezpečenstvu, škodám alebo nepríjemnostiam, ktoré môžu vzniknúť vlastníkom alebo trvalým užívateľom susedných nehnuteľností v dôsledku vyvlastnenia. alebo iné ako doteraz nakladanie s vyvlastňovanou nehnuteľnosťou .Povinnosť vybudovať a udržiavať vhodné zariadenia má žiadateľ o vyvlastnenie. V praxi sa toto nariadenie často využíva napríklad v oblasti ochrany pred hlukom a spočíva v povinnosti inštalovať akustické clony.

Právny základ:

  • Zákon z 21. augusta 1997 o správe nehnuteľností (konsolidované znenie: Vestník zákonov z roku 2020, bod 65 v znení neskorších predpisov)

Kategórie:

Prevádzka domu