Hranica pozemku je častou príčinou konfliktov medzi susedmi. Našťastie, vytýčenie hranice nehnuteľnosti je možné vykonať kedykoľvek, aj mnoho rokov po zastavaní pozemku.

Vymedzenie nehnuteľností je zamerané na určenie priebehu ich hraníc určením polohy hraničných bodov a čiar, upevnením týchto bodov hraničnými značkami na teréne a vypracovaním príslušných dokumentov. Tento postup je podrobne upravený v Geodetickom a kartografickom zákone.

Vymedzenie hraníc majetku – ak je to možné

Potreba vymedziť nehnuteľnosť vzniká vtedy, keď medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností vznikne spor o správnom priebehu jednotlivých hraníc, alebo keď hranice novovzniknutej nehnuteľnosti nie sú vyznačené a fixované.

Pamätajte na to, že vytyčovacie konanie sa vedie vtedy, keď sú hranice pozemku sporné, a nie vtedy, keď je hranica viditeľná v dokumentoch, ale nebola zobrazená v teréne.

Napríklad, ak vlastník pozemku presunie plot na susedný pozemok a z dokladov je jasné, kde sa vlastne tá hranica nachádza, nie je potrebné vykonávať vytyčovacie konanie. O tom, kde je hranica medzi pozemkami a kde by mal stáť plot, niet pochýb. V takejto situácii je možné vykonať takzvané obnovenie hraničnej značky.

Vytyčovaniu podliehajú len pozemky, pretože len vo vzťahu k tomuto typu nehnuteľností môžu nastať nezrovnalosti v priebehu ich hraníc na pozemku. Vymedzovacie konanie sa nemôže týkať rozdelenia budovy alebo priestorov.

Hranice vlastníctva – ako to funguje

Väčšina demarkačných konaní sa začína na žiadosť vlastníka nehnuteľnosti, ktorej hranica je sporná.Tento postup sa však v prípade komasácie vykonáva z úradnej moci a tiež vtedy, keď o ňu nikto nepodal žiadosť, ale je to odôvodnené potrebami národného hospodárstva alebo spoločenským záujmom.

Žiadosť o vytýčenie hranice je adresovaná príslušnému predsedovi obce, starostovi alebo prezidentovi mesta. Jeho vzor je možné nájsť na stránkach obecných úradov. Oplatí sa priložiť k prihláške:

  • dokument potvrdzujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti;
  • výpisy z katastra nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o vytýčenie;
  • výpis z katastra nehnuteľností a hypoték;
  • kópia katastrálnej mapy s vyznačením spornej hranice.

Tieto prílohy nie sú povinné, ale mali by uľahčiť a urýchliť prácu úradu. Ak má žiadateľ ďalšie doklady, ktoré sú podľa neho pre vec relevantné, mal by ich tiež pripojiť k žiadosti. Na konci listu je dobré priložiť zoznam priložených dokumentov.

Prvým úradným úkonom je vydanie rozhodnutia o začatí vytyčovacieho konania (nie je predmetom sťažnosti, doručuje sa účastníkom konania, t.j. vlastníkom pozemkov dotknutých spornou hranicou), a ďalšou je určenie geodeta, ktorý bude vykonávať vytyčovacie činnosti.

Z geodetického a kartografického zákona nevyplýva, že by sa účastníci konania podieľali na výbere geodeta. V praxi však mnohí žiadatelia uvádzajú konkrétnu osobu a predseda obce (primátor alebo prezident mesta) často súhlasí s výberom uvedeným v žiadosti o vymedzenie hraníc. Chýbajúce označenie geodeta však nebude na škodu žiadateľa.

Určenie priebehu hranice pozemku - čo robí geodet

Spôsob výkonu činnosti geodetom je upravený v nariadení o vymedzovaní nehnuteľností. Najprv vykoná tieto prípravné kroky:

  • nahlasuje prieskumnú prácu do dokumentačného centra;
  • vykonáva analýzu informácií obsiahnutých v dokumentoch získaných zo štátnych zememeračských a kartografických zdrojov, v pozemkových a hypotekárnych registroch a v dokumentácii získanej od účastníka konania (spravidla pochádzajú od žiadateľa, ale môžu predložiť aj susedia ich dokumentáciu, ktorú bude musieť geodet priložiť);
  • v prípade potreby nakreslí náčrt obsahujúci informácie o priebehu hraníc získaných ako výsledok predchádzajúcich meraní;
  • definuje dátum začiatku demarkácie hraníc;
  • vyvoláva predvolanie stranám, aby sa dostavili na miesto.

Výzva na dostavenie sa na miesto sa doručuje stranám proti doručenke, najneskôr 7 dní pred plánovaným dátumom (oznámenie im musí byť doručené sedem dní pred uvedeným dátumom, a nie len takto označené ).V predvolaní by mali byť strany informované o následkoch nedostavenia sa, t. j. že neospravedlnené nedostavenie sa zmluvných strán nezastavuje činnosť geodeta a v prípade odôvodneného nedostavenia sa geodet pozastaví činnosť, kým prekážka nepominie. existujú alebo je ustanovený splnomocnenec, nie však dlhšie ako na mesiac.

Počas stretnutia na mieste geodet:

  • overí prítomnosť a totožnosť strán, prípadne akceptuje splnomocnenia udelené stranami. Dôležité je, že ak sa nepodarí určiť osoby oprávnené vystupovať ako účastník konania (napríklad vlastník zomrel a ešte nebolo vedené dedičské konanie), geodet odloží činnosti zisťovania priebehu hraníc a upovedomí kompetentných. autorita;
  • vykonáva pohovor v teréne, ktorý spočíva v nájdení hraničných značiek a určení polohy posunutých, poškodených alebo zničených značiek a hraničných bodov (ak existujú povoľujúce dokumenty).

Ako sa kreslia hranice pozemku

Existuje niekoľko spôsobov, ako určiť hraničnú čiaru. V prvom rade sa berú do úvahy hraničné znaky a stopy, mapy a iné podklady, ako aj body geodézie. Ak bol priebeh hranice určený na základe tohto dôkazu, geodet ho stranám označí, hraničné body stabilizuje, vyhotoví hraničný protokol a vymeria hranicu, ako aj trvalé prvky pozemkovej úpravy dôležité pre určenie jeho priebeh.

Ak však údaje chýbajú, sú nedostatočné alebo si odporujú, hraničná čiara sa určí na základe spoločného vyhlásenia strán alebo jednej strany, keď druhá strana v priebehu konania neurobí vyhlásenie a nespochybňuje hraničnú čiaru. V takejto situácii geodet vykonáva rovnaké úkony ako po určení priebehu hranice na základe podkladov.

Účastníci konania majú právo nesúhlasiť s hranicou určenou geodetom.V prípade pretrvávajúceho sporu o priebeh hraničných čiar je geodet povinný primäť strany k uzavretiu zmieru, ktorý nahrádza hraničný protokol a má platnosť súdneho zmieru. Ak geodet dospeje k jej záveru, vyhotoví akt o vysporiadaní osobitne pre každú hraničnú čiaru, ktorá bola v celku alebo v niektorých úsekoch sporná. Dohoda sa vzťahuje len na sporné úseky hraníc. Je potrebné pripomenúť, že obsah vyporiadania nesmie presahovať predmet týkajúci sa delimitácie, t. j. nesmie sa týkať iných hraníc nehnuteľností, ako sú uvedené v konaní. Po vyhotovení zúčtovania geodet vykoná ďalšie kroky ako v prípade určenia priebehu hranice na základe zozbieraných podkladov.

Ak však nie je možné určiť priebeh hranice žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, geodet vykoná dočasné upevnenie a meranie hraníc, vypracuje správu o hraniciach a vypracuje posudok hranice ( v ktorej navrhuje a odôvodňuje umiestnenie hranice).

Keď geodet ukončí svoju činnosť, predloží správu alebo zúčtovanie príslušnému orgánu.

Hranice pozemku - rozhodnutie vydané starostom obce

Po zistení priebehu hranice na základe zhromaždených dôkazov alebo spoločného vyhlásenia strán vydá prednosta obce, starosta alebo prezident mesta rozhodnutie o vymedzení pozemku.

Ak dôjde k zmieru, konanie sa zastaví, pretože má silu súdneho zmieru a orgán obce ho nemusí dodatočne potvrdzovať.

Pred vydaním rozhodnutia úradník posudzuje správnosť vykonaných činností autorizovaného geodeta a súlad vyhotovených podkladov s predpismi. V prípade zistenia nedostatkov sa geodet vracia geodetovi na opravu a doplnenie. Môže to byť napríklad vtedy, keď inšpektor nesprávne upozornil strany, aby sa objavili na mieste.

Pred vydaním rozhodnutia by navyše mala byť do národného geodetického a kartografického zdroja zahrnutá aj technická dokumentácia (pozri rámček).

Pravidlom je, že orgán obce nemôže vydať rozhodnutie o zamietnutí schválenia hraničnej čiary stanovenej v hraničnom protokole na základe dôkazov alebo spoločného vyhlásenia strán.

Vymedzenie hraníc majetku - kedy je prípad na súde?

Ak dôkazy zhromaždené v správnom konaní alebo vyjadrenia účastníkov nie sú dôvodom na vydanie rozhodnutia o delimitácii, potom - podľa čl. 34 sek. 2 Geodetického a kartografického zákona - takéto konanie sa zastaví so súčasným postúpením veci z úradnej povinnosti spoločnému súdu. V takejto situácii poverený geodet dočasne zafixuje hraničné body podľa posledného stavu pokoja, dokladov a údajov účastníkov, vyznačí ich na hraničnom náčrte, vypracuje stanovisko a všetku dokumentáciu odovzdá príslušnému prednostovi obce, starostovi obce. alebo prezident mesta.

Dôležité je, že strana, ktorá nie je spokojná s určením hranice, sa môže domáhať, aby bol prípad postúpený spoločnému súdu.Má na to 14 dní odo dňa doručenia rozhodnutia v tejto veci. To znamená, že v prípade vytyčovania bola vylúčená zásada dvojinštančného správneho konania. Po vydaní rozhodnutia prednostom obce, primátorom alebo prezidentom mesta sa okamžite začne súdne konanie.

Určenie hraníc pozemku - rozhodnutie súdu

Postúpenie prípadu spoločnému súdu znamená, že rozhodnutie vydané v správnom konaní nemá právne účinky a dokumenty zhromaždené orgánom sú dôkazom v súdnom spore. Účinky pre účastníkov sú teda podobné ako účinky odvolania. Ak súd návrh vráti alebo súdne konanie zastaví, rozhodnutie nadobúda právoplatnosť.

Súd posudzuje prípady vymedzenia nehnuteľností v mimosporových konaniach (§ 34 ods. 3 zákona o geodetickom a kartografickom poriadku), ktoré sa končia rozhodnutím, proti ktorému možno podať odvolanie na okresný súd.Pri rozhodovaní o priebehu spornej hranice môže použiť iné dôkazy ako tie, ktoré sú uznané v správnom konaní.

Výkon súdnych rozhodnutí o delimitácii nehnuteľnosti sa vykonáva za účasti geodeta. V zmysle tohto ustanovenia súdny znalec vyhotovuje mapu, ktorá môže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností a hypoték (mapa na právne účely). Táto mapa sa potom stane súčasťou súdneho príkazu v prípade demarkácie majetku.

Právny základ:

  • Zákon zo 17. mája 1989 - Geodetické a kartografické právo (Zbierka zákonov z roku 2017, položka 2101, v znení neskorších predpisov)
  • Zákon zo 14. júna 1960 - Správny súdny poriadok (Zbierka zákonov z roku 2018, položka 2096, v znení neskorších predpisov)
  • Nariadenie ministrov vnútra a správy a poľnohospodárstva a potravinárstva zo 14. apríla 1999 o delimitácii nehnuteľností (Z. z. č. 45, položka 453)

Kategórie:

Prevádzka domu